Hovorí sa, že poriadna dedina má mať kostol, rieku a štreku. Vígľašu kostol chýbal. Po nežnej revolúcii starosta ponúkol kultúrny dom na bohoslužby, no túžba mať vlastný chrám Boží bola veľká. Pred desiatimi rokmi sa pán Cerovský podujal vybavovať pozemok s vlastníkmi a dedičmi, čo nebolo jednoduché – len za posledné tri roky vycestoval 224 krát – od Detvy až po Krupinu. Na stavbe sa striedali firmy z brigádnikmi z celej obce, ich mená sa objavia v obecnej kronike (vedie ju pán Sliacky). Janko Blaško, Janko a Jožko Výbohovci, pravé ruky stavbyvedúceho Miroslava Virguľu, dva a pol roka deň čo deň nosili tehly, cement, železo. Lenka Mesíková deň čo deň varila kávu, čaj, nosila od susedov vodu a obsluhovala mnohých hladných. Ženy, niektoré aj s barlami, chodili po domoch, aj po lazoch a prosili – kto mohol, pomohol potravinami, peniazmi či prácou svojich rúk. Prispeli aj veriaci ev.a. vyznania, nadviazali na dobrú spoluprácu katolíckeho pána farára Murína a evanjelického pána farára Žiláka spred polstoročia. V polovici času dochádzali sily i financie, no keď nový pán farár Vladimír Štang oznámil termín dokončenia, Vígľašania nabrali vietor do plachiet. Bolo treba zabezpečiť sochu Panny Márie, ktorej bude kostol zasvätený. Známeho sochára nedokázali zaplatiť. Veď máme sochára v dedine, vybavil si niekto, kto videl prácu Tónka Babica. Tónkovi umrela dvanásťročná dcérka na rakovinu. Vyrezal si jej podobu z dreva a má ju v obývačke. Hneď bolo poruke kvalitné drevo a Tónko vyrezával. Krátko pred vysvätením pán farár zažil šok – navštívil rezbára a uvidel nedokončenú sochu, dokonca poliatu žltou farbou! Nevedel, že sa v stolárčine používa fermež a tmel. Socha Matky Božej dnes dekoruje hlavnú stenu za oltárom.
Mnohí do stavby vložili kus života a srdca, bol by to dlhý výpočet. Autori projektu – architekti Weberovci, Slováci, ktorí žijú v Zurichu zrealizovali na Slovensku tretí takýto projekt. Mala som šťastie stretnúť sa s nimi v práve dokončenom chráme. Pani architektka s fotoaparátom v ruke poletovala ako motýľ, aby zachytila slnečné lúče prenikajúce cez farebné vitráže.
Vígľašania sa pripravili aj na deň posvätenia chrámu. Osemdesiatšesť rodín sa ponúklo upiecť zákusky, tortu poslala aj pani Gondová a zákusky pán Šulaj z Detvy. Mons. Rudolf Baláž s uznaním a vďakou tým, ktorí mali zásluhu na tomto diele, posvätil chrám a slúžil prvú svätú liturgiu.
Helena SALVOVÁ
