Marek Ignacik, ktorý svoje služby zasvätil pre vzdušné sily, prišiel do Zvolena vo februári 2001. So zosnulým Michalom Štangom, ktorý robil bohoslužby aj v zámockej kaplnke, strávili na dekanáte veliteľstva štyri roky. „Zasvätil ma do tejto práce,“ hovorí. „Duchovná služba v podmienkach ozbrojených síl má svoje špecifiká. Popri bohoslužbách má aj rozmer poradenstva, vrátane psychologického. Veriaci vojaci, hlavne v misiách, potrebujú duchovnú aj morálnu podporu. V ozbrojených silách je táto služba náročnejšia. A tiež nebezpečnejšia, pretože duchovný je s vojakmi všade. Keď si to situácia vyžaduje, musí ísť aj do poľných podmienok.“
Michal Štang sa v decembri vrátil z 11-mesačnej misie v Eritrei v Afrike. V Kosove rozbiehal veľkolepý pastoračný projekt. Priestory na bohoslužby v bojových podmienkach improvizujú v unimobunkách či veľkých vojenských stanoch. Improvizovaný je tiež oltár, ten stavajú z prírodného materiálu. „Nie je problém postaviť oltár z konárov, z debien... V misiách sú to stoly, prikryté plachtami. Nemusí to byť posvätený oltár, stačí, že miesto je dôstojné pri daných podmienkach,“ hovorí duchovný Ignacik. Na Michala Štanga spomína ako na dobrého človeka. „Nikdy nikomu nepovedal nie. Bol živý, plný elánu a vždy veselý. Nikdy som nevidel, že by bol zlý, podráždený, že sa s niekým hádal alebo na niekoho kričal.“
Otázku, či sa dalo tragédii predísť, zabrániť, Marek Ignacik neanalyzuje. „Pán Bol dal, Pán Boh vzal. Keď podľa Starého zákona pokúšal Satan Jóba tým, že mu vzal rodinu a všetko čo mal, Jób reagoval jedinou vetou: ‚Verím, že všetko sa deje z Božej vôle a každá udalosť na tomto svete má význam‘. Z pohľadu ľudského je to možno nezmyselná smrť, ako sa vyjadrili aj v televízii, nie je to však pravda, pretože každý človek, ktorý sa narodí, má v podstate len jednu istotu - že zomrie. To nie je zmysel, to je realita. Všetci vieme, že raz odídeme, a nikdy nevieme, kedy ten čas príde. Boli to ešte mladí ľudia, ktorí mohli ešte veľa urobiť pre iných, ale život je už raz taký. Zomierajú aj bábätká. Ja to vnímam ako realitu. Stalo sa.“
Po smrti Michala Štanga zostali v službách vzdušných síl pôsobiť štyria duchovní; na leteckej základni Sliač je to František Miháľ, na leteckej základni v Prešove Peter Dziak a na veliteľstve vzdušných síl vo Zvolene dekani Marek Ignacik a Marko Trochan, ktorý je pri misii v Kosove. Michal Štang ako generálny vikár riadil duchovných vo všetkých zložkách vzdušných síl. Bol pravou rukou ordinára Františka Rábeka, pod ktorého spadajú duchovní pri ozbrojených a vzdušných silách a tiež pri policajnom zbore vrátane väzníc.
(moj)
