Stoosemdesiatpäť lyžiarov sa v sobotu postavilo na štart Behu zdravia v lyžiarskom areáli Látky – Prašivá. Šesťročných i šesťdesiatročných, ba možno aj starších. Štartovali naraz, len niekoľko minút po pol jedenástej. Čakalo ich desať kilometrov...
„Trať bola výborne pripravená, navyše vyšlo počasie...“ povedal nám v cieli Jozef Dorniak z Lučenca. Patril k najstarším, tento rok bude mať už šesťdesiat rokov. Vlani sa na Behu zdravia zúčastnil prvýkrát, zapáčilo sa mu a preto si tento ročník nenechal ujsť. Na lyžiach vraj behá často, nezúčastňuje sa síce súťaží, stačí mu občas sa prebehnúť len tak – rekreačne. Desať kilometrov v okolí Prašivej zvládol za 57 minút, s čím bol spokojný. Veď žiaden starší pretekár ho na trati nepredbehol. „Nedal som sa,“ zasmial sa pán Jozef. Za rovných štyridsaťsedem minút prebehol trať päťdesiatročný Kamil Baňas z Brezničky. So svojim časom bol spokojný, hoci to mohlo byť ešte lepšie. „Odišiel som na siedmom kilometri,“ povedal, ukázal cigaretu v ruke a dodal: „Kvôli tomuto!“ Chvíľu sa na ňu pozeral s odporom, potom si labužnícky potiahol. Štyridsiatku cigariet vraj za deň zvládne. Bolo vidieť, že viacerí pretekári išli doslova naplno a v cieli lapali po dychu. Iní už po minúte vyzerali akoby sa vrátili z prechádzky. Jedenásťročná Lucia Šuleková z Hriňovej patrila k tým druhým. Napriek mladému veku ide o skúsenú pretekárku, pred niekoľkými dňami skončila štvrtá na slovenských majstrovstvách. A to bojovala v kategórii so staršími pretekárkami. „Snehu dosť, ľudí dosť, počasie tiež vyšlo,“ povedal po pretekoch spokojne starosta Látok Martin Škopík. Spokojnosť bola na mieste, veď každý rok vraj pribudne na štarte asi dvadsať pretekárov.
Beh zdravia, ktorý zorganizoval Lyžiarsky klub Hriňová v spolupráci s obcou Látky a mestom Hriňová, bol zaujímavý aj tým, že každý, kto prešiel cieľom, si hneď vyžreboval jednu z cien, ktoré venovali sponzori. Cenu primátora Hriňovej a starostu Látok si však odniesli tí najlepší.
Milan SUJA
Podmienkou Behu zdravia bolo prejsť desaťkilometrovú trasu za dva a pol hodiny. To sa všetkým podarilo. Niektorí si trasu prešli dokonca viackrát. Tak ako otec šesťročného Šimona z Hriňovej. Dobehol síce piaty, no po krátkom vydýchnutí sa ponáhľal opäť na trať, aby syna „potiahol“ do cieľa. A dobre urobil. Šimon sa cítil ako hviezda, veď len čo prebehol cieľom, už musel odpovedať na otázky televíznej redaktorke.
(ms)
