V Domove sociálnych služieb vo Zvolene sa tešia z prvých výraznejších pokrokov Albína Zhuriho, ktorý tu vlani v apríli našiel druhý domov. Keď pred necelými dvoma rokmi skákal do mora, dopadol na zradnú plytčinu. Skončil so zlomeným krčným stavcom a ochrnutím tela. Bola to zdrvujúca správa pre celú rodinu. Albín mal sedemnásť. Pred sebou posledný ročník na strednej škole. Maturitný. Študoval medicínu, chcel sa stať zubným laborantom a urobiť si aj vysokú školu. Osudný okamih ho obral o ilúzie, vzal mu všetky nádeje. Albín sa však nevzdáva. Tvrdo cvičí a počet cvikov každý deň pridáva. „Cvičím dvakrát denne po hodine. Najskôr na posteli, potom na špeciálnych rehabilitačných prístrojoch. Dnes už sám dokážem zdvihnúť pravú ruku a otočiť s ňou,“ hovorí. Dokonca ju dokáže hodinu udržať zdvihnutú a ohnutú v lakti. Pre Albína aj pre personál domova sociálnych služieb je to veľký úspech, aj keď do cieľa má ešte ďaleko. Invalidného vozíka sa už síce nikdy nezbaví, tvrdým cvičením však môže prinútiť svoje telo k tomu, aby bol sebestačný. Aby nebol odkázaný na pomoc iných. Albín má pevnú vôľu a rozhodol sa, že cibriť si začne aj mozog. „Vybavili sme mu miesto v domove sociálnych služieb v Bratislave, kde sú špeciálne školy pre telesne postihnutých a kde si môže ukončiť stredoškolské vzdelanie s maturitou,“ hovorí Ingrid Čerkalová, vedúca zdravotného a sociálneho úseku zvolenského domova sociálnych služieb. „Je tam gymnázium a obchodná akadémia, Albín sa rozhodol pre akadémiu. Predtým ho ešte čaká rehabilitácia v Kováčovej, no od septembra môže začať.“ Albín k tomu dodáva, „je tu nuda, tak som si povedal, že by som ten čas mal využiť zmysluplne. A už sa mi žiada zmeniť aj miesto.“ Vo zvolenskom domove sú prevažne starší ľudia, v Bratislave bude medzi rovesníkmi.
(moj)
