Jana Ostricová je útla 38-ročná žena s veľkou dávkou odvahy a vlastným autobusom. Začínala ako zdravotná sestra, dnes je profesionálnou vodičkou. S vlastnou obchodnou firmou. Štyri týždne jazdí ako zrýchlený autobusový spoj medzi Zvolenom a Banskou Bystricou. Zmluvne robí pre SAD Zvolen. Od pondelka do piatku, od rána do večera. Každý deň sa medzi týmito mestami otočí sedemkrát.
Injekčné striekačky vymenila za volant autobusu pred tromi rokmi. „Nahovoril ma na to môj priateľ, tiež podnikal s autobusom. Na autobus som si požičala, ale pôžičku som už splatila. Je pravda, prvýkrát som mala aj obavy, no nie je až také ťažké ovládať autobus, treba si len zvyknúť na dĺžku a šírku.“ Pripúšťa, problémy mávala aj s cúvaním. „Zo začiatku boli veľké, ale už to ide. No ak mám cúvať na rampu, pošlem mechanika,“ smeje sa. A reakcie cestujúcich? „Niektorí sú prekvapení, zvlášť muži, ale potom sú spokojní. Ani na cestách som sa nestretla s negatívnymi ohlasmi, naopak, vodiči sú voči mne ústretoví, kamionisti dokonca aj zastavia.“
Doteraz sa špecializovala na jednodňové zájazdy pre cestovnú kanceláriu, najmä do Maďarska a Poľska. S prácou vodičky je spokojná, aj keď už má za sebou nepríjemnú skúsenosť. Na zľadovatenej ceste dostala šmyk a s autobusom, v ktorom viezla pätnásť cestujúcich, skončila v priekope pri ceste. „Nikomu sa nič nestalo, akurát sa mi rozbilo čelné sklo. Vytiahli ma a ja som pokračovala v jazde,“ hovorí pokojne.
Žien za volantom autobusu, električky či taxíka pribúda, stále je to však len malá kvapka v mori. Vo zvolenskej „sadke“ je Jana prvou lastovičkou. Riaditeľ dopravy Milan Chabada hovorí, „je to zodpovedná vodička a som rád, že sa jej darí. Aj by sme si ju nechali, ale ona má iné zámery, chce naďalej podnikať.“
Obavy? Žiadne, zhodujú sa cestujúci
Tvrdiť, že ženy za volant nepatria už nie je v móde. Pasažieri, ktorí v piatok nastupovali do autobusu Jany Ostricovej, obavy cestovať so ženou za volantom nemali žiadne. Dokonca ani mužské pokolenie. „Je to hlúposť také tvrdenie,“ hovorí Ján Ivanič. „Určite nemám obavy, veď ženy sú dobré šoférky, zodpovedné.“ Martin Hanečák už s Janou Ostricovou cestoval do Banskej Bystrice viackrát. „Bol som riadne prekvapený, keď som ju videl za volantom prvý raz,“ priznáva, „ale vyzerá byť skúsená. Nebojím sa s ňou cestovať, jazdí v pohode.“ Andreu Liškovú žena za volantom autobusu neprekvapuje, považuje to za normálne, hovorí však, „ja by som s ňou nemenila, v takomto počasí by ma to nebavilo. Hoci v lete by to možno bolo zaujímavé...“ uvažuje. „Moja žena tiež jazdí a jazdí dobre. Keď niekde cestujeme, nemám problém zveriť jej auto,“ konštatuje Peter Novák. „Ale autobus by som jej asi nezveril. Je to veľká zodpovednosť za všetkých cestujúcich. To by som stále tŕpol, pretože nikdy neviete, čo sa môže stať. To skôr niektorí muži jazdia ako blázni, myslia si, že cesta patrí len im. Rýchle autá a rozum zabrzdený. Budú riskovať, kým neublížia sebe alebo niekomu inému. Táto vodička musí mať odvahu, klobúk dolu pred ňou,“ dodáva.
(moj)
