Dušan Cinkota moderátorskú skúsenosť vo VyVolených neľutuje, tvrdí však, šoubiznis je kruté prostredie a bulvárne médiá žumpa. Rozprávali sme sa počas predstavenia Moliérovho Lakomca v podaní zvolenskej činohry vo štvrtok večer. Medzitým odbiehal na javisko. V priebehu niekoľkých sekúnd sa dokázal odpútať od interview a pokračovať vo svojom javiskovom parte.
Prečo ste sa vzdali moderovania reality šou VyVolení?
- Pretože sa chcem venovať herectvu. To nebolo moje, nebol som tam doma. Snažil som sa celý čas, no nebolo nikoho, kto by mi pomohol. Prvé kolo som zvládol statočne a slušne a neodišiel som, ani keď bolo najhoršie. Potom som to uzavrel. Som rád, že sme sa s vedením televízie dohodli. Chcel som skúsiť aj niečo iné, čo nie je až tak ďaleko od herectva. Ale len zdanlivo. Zistil som, že je to totálne na opačnom konci a moderovanie takejto šou je úplne niečo iné. Boli rozbehnutí už jeden a pol roka. Boli vo vlaku, do ktorého ma hodili a ja som nerozumel ani slovníku, ktorým sa rozprávajú. Nedostal som žiadnu školu.
Takže sa to neskončilo podľa vašich predstáv.
- Ale áno, skončilo sa to podľa mojich predstáv, len to celé nebolo podľa mojich predstáv.
Údajne ste kvôli VyVoleným odmietli ponuku účinkovať v americkom filme.
- Áno.
Aký to bol film?
- To je už jedno.
Ľutujete dnes, že ste ponuku odmietli?
- Neľutujem nič, čo som urobil, prečo by som mal. Skúsil som to, vytiahol som si z toho potrebné skúsenosti a spoznal som aj krutú stránku našej brandže. Ja jednoducho taký nechcem byť, taký som ani nikdy nebol. Vždy som novým pomáhal a budem stále pomáhať.
Bulvár si vás riadne podal...
- A nechápem prečo. Nerozumiem, prečo zámerne klamú. Je hrozné, že v demokratickej spoločnosti proti dezinformáciám neexistuje žiadny zákon. Nemalo to nič spoločné ani s morálkou, ani s novinárskou etikou, keď nám zámerne vkladali do úst klamstvá, hoci sme im všetci slušne odpovedali. A ľudia to kupujú. Stratil som všetky ilúzie o slovenskej žurnalistike. Divím sa, že do tohto denníka vôbec ide niekto robiť. Mne je ich ľúto, pretože je to žumpa.
Máte pocit, že ste ako moderátor živého vysielania zlyhali?
- Nie, nemám ten pocit. Dokončil som kolo a dohodli sme sa.
Keď porovnáte moderátorskú a hereckú profesiu, v čom je ktorá ťažšia?
- Sú iné. Akékoľvek návyky z herectva sú pri moderovaní absolútne neaplikovateľné. Pri moderovaní sa rozprávam so studenými kamerami. Keď nie je divák, nemám spätnú odozvu. A ja chcem hrať pre diváka. Keď tam divák bol, musel som ho v istom momente odstrihnúť a venovať sa divákovi za kamerou, ktorého som nevidel. To je ďalšia predstava, ktorá musí paralelne fungovať. A ďalšia, keď dostávam pokyny do ucha a niekedy to boli také neuveriteľné zmeny, na ktoré musí moderátor vedieť hneď reagovať. Musí to mať naučené, musí v tom vedieť plávať. Ja som nemal čas dostať sa do toho. Keď začínali s prvou sériou, celé leto predtým trénovali. V herectve sa učíme, že na javisku je podstatná myšlienka a slovo je výsledkom procesu. Hovorí sa tomu stotožnenie s postavou. Pri moderovaní je to naopak. Podstatné je slovo, ich chŕlenie za sebou, a myšlienky, pocity nikoho nezaujímajú. To som zisťoval až počas práce, ktorú som robil v priamom prenose, a to bolo kruté.
Mávate trému na javisku?
- Skôr by som to nazval zodpovednosťou.
A pred televíznou kamerou?
- Každý deň, keď som vchádzal do štúdia, som mal kameň v žalúdku. Ale to súvisí s tým, že som tam nebol doma. Som si istý, že by som sa cítil dobre aj pri moderovaní takejto reality šou, keby som si to mohol nacvičiť, keby som mal na to patričný čas, patričných učiteľov. A to som nemal.
Kto zo súťažiacich vo vile vám najviac imponoval? Komu by ste dopriali niekoľkomiliónovú výhru?
- K tomu sa nemôžem vyjadrovať. Nemôžem mať vzťah ani k jednému z nich.
Na čom momentálne pracujete?
- Dohrávam predstavenia vo Zvolene a začnem znova hrávať Pikového kráľa, ktorého som musel odsunúť na vedľajšiu koľaj. Budem mať čas hrávať v divadle Aréna v predstavení Rodinná oslava a čas účinkovať s predstavením v pražskom Činohernom klube. V apríli mám premiéru hry ...hroby, ktorú sme obnovili s Jánom Ďurovčíkom v pôvodnom obsadení. Tiež musím začať písať muzikál pre istú producentku, ktorá ma oslovila ako autora a režiséra a ktorú zatiaľ nemôžem menovať. Rovnako ako autora a režiséra projektu, ktorý má byť hotový na jeseň, ma oslovilo divadlo Ludus. A hlavne dabingy, tie mi chýbali.
Má to byť známy muzikál, alebo pôjde o novú tému?
- Bude to muzikál na motívy producentky.
Kde ho budete realizovať?
- To ešte uvidíme. Premiéra mala byť v máji, ale pochybujem, že to stihneme. Povedala však, že počká.
Máte už predstavu, aký projekt pripravíte pre Ludus?
- Mám materiál v hlave, ale predstavu ešte nie, pretože budem mať spoluautora Petra Pavlaca, ktorý je v umeleckej rade Ludusu.
Ste zasnúbený s 20-ročnou Zvolenčankou. Kedy bude svadba?
- To ešte neviem. ...keď budú peniaze. Nemám ešte dostavaný dom. My sme si dali sľub na zásnubách a to je pre nás podstatné, svadba bude už len oslavou tohto sľubu.
Neustále odbiehate na javisko. Ako sa dokážete sústrediť v priebehu niekoľkých sekúnd na repliku, ktorú máte povedať?
- Je to o pocitoch. Musím mať obidva spôsoby života rád. A už musím znova na javisko...
Ľuba MOJŽIŠOVÁ
