Trinásť rokov samostatnosti
Samostatnou obcou sú Korytárky od 1. januára 1993. Vtedy sa odčlenili od Kriváňa. Samostatné Korytárky mali zo začiatku 1 026 obyvateľov a tento počet sa zásadne nezmenil. Dnes je v obci prihlásených 1 010 ľudí. „Nie všetci, ktorí v Korytárkach bývajú, sú v obci aj prihlásení,“ povedal nám starosta obce Juraj Paľko. Niektorí si nedokážu vybaviť ani prechodný pobyt. „Povie, že má napríklad vo Zvolene byt a pritom býva u nás.“
Za viac ako trinásť rokov samostatnosti sa v Korytárkach veľa vecí zmenilo. „Veľa majetku sme pri odčlenení nedostali, väčšina nehnuteľného majetku bola totiž v Kriváni. Až na budovu kultúrneho domu, v ktorom je dnes obecný úrad. Neskôr prešla pod obec aj budova školy,“ dodal starosta.
Veľkou investičnou akciou bola pred rokmi plynofikácia. Robili ju na dve etapy. Najprv stred obce a potom niektoré okrajové časti. „Plynofikácia prechádza aj časťou obce, ktorá je v územnom pláne pripravená na ďalšiu individuálnu výstavbu,“ povedal starosta. Prvá etapa plynofikácie stála šesť miliónov korún, druhá dva milióny štyristo tisíc. Plyn má v Korytárkach viac ako polovica domácností, väčšinou v centre obce. Na lazy sa plyn nedostal. Plynofikácia bola a ešte stále je príliš drahá. „Je to náročné na inštaláciu... Nebolo by efektívne ťahať plyn do častí, kde sú domy veľmi riedko,“ skonštatoval Juraj Paľko. Na druhej strane, ľudia by už nemali o plynofikáciu záujem. Plyn sa stal pridrahým palivom a preto ľudia kúria drevom, uhlím, niektorí elektrinou...
Dôležitým bolo, podľa starostu, schválenie územného plánu obce. Podľa neho sa môže obec riadiť desiatky rokov. V pláne je vyčlenený priestor na individuálnu bytovú výstavbu. Už tohto roku chce obec začať s vykupovaním pozemkov na novú ulicu medzi centrom a časťou Lapínovci. V novej časti je naplánované i futbalové ihrisko.
Milióny na kanalizáciu, milióny na cesty...
Najväčším problémom v obci bude zrejme vybudovanie kanalizácie, na ktorú treba okolo tridsaťdva miliónov. Projekt majú vypracovaný. Bude mať dve časti. Územné rozhodnutie už vydali a v najbližšej dobe by mali dostať stavebné povolenie. A peniaze? „Tie by sme chceli zohnať z európskych fondov. Najskôr to bude v rokoch 2007 – 2013, kedy je predpoklad, že z fondov prídu väčšie finančné prostriedky,“ dodal starosta. Rovnako ako na kanalizáciu, majú projekt vypracovaný aj na opravu miestnych komunikácií. Projekt majú už od konca roku 2004, na opravy by však potrebovali až 24 miliónov korún. Hoci všetko vyzeralo nádejne, nakoniec zo všetkého zišlo. Podľa starostu sa takpovediac za chodu zmenili podmienky. Obec má celkovo dvadsaťosem kilometrov svojich ciest, časť je v intraviláne, no časť v extraviláne obce, ktoré obec musela vykúpiť alebo zobrať do prenájmu. Rozhodli sa pre lacnejšie riešenie, cesty zobrali do prenájmu a doložili k projektu. Nestačilo to, odrazu boli podmienky iné. „Vynašli sa. Mali veľa žiadostí a tých čo žiadali väčšie čiastky nakoniec vyradili,“ dodal starosta. Napriek tomu sa niektoré cesty podarilo zrenovovať.
Dom smútku skolaudujú ešte tento rok
Dom smútku stavajú v Korytárkach už tretí rok. Tento rok ich čaká kolaudácia. „Potrebujeme tam preinvestovať ešte štyristotisíc korún,“ dodal starosta. Za ne nakúpia dvere, okná a vnútorné zariadenie. Dom smútku postavili v Korytárkach svojpomocne, na stavbe pracovali nezamestnaní na malých obecných službách. Rozpočet na vybudovanie domu smútku je milión šesťstotisíc. Aspoň podľa projektu. Ten však urobili ešte v roku 2001 a ceny časom rapídne narástli. Skôr ako postavili dom smútku, vybudovali terasový cintorín a prístupovú cestu k nemu. Cintorín bol nutnosťou. Korytárčania dovtedy využívali cintorín v Kriváni, ten však už nestačil... Na korytárskom cintoríne je v súčasnosti asi štrnásť hrobov. Niektorých ešte stále pochovávajú v Kriváni – najmä ak tam majú svojich príbuzných.
Heligonkári, fujaristi, no aj dôchodcovia...
V tomto roku by v Korytárkach chceli investovať aj do budovy kultúrneho domu. „Niektoré okná natrieme, iné vymeníme za nové. Vymeniť by sme chceli i vchodové dvere. Tie sú v dezolátnom stave,“ povedal starosta Paľko. Na práce využijú nezamestnaných na malých obecných službách, opravu a výmenu budú financovať z vlastného rozpočtu. Podľa starostu je to nevyhnutné, vzhľadom na to, že v „kulturáku“ organizujú viacero podujatí, z nich najznámejšie sú prehliadky heligonkárov a fujaristov. Poslednou akciou bola „povalentínska“ zábava dôchodcov 25. februára. „Prihlásilo sa viac ako sto ľudí,“ dodal starosta. Na zábavu prispel piatimi tisíckami aj obecný úrad.
Na vodovod chcú peniaze z nórskeho fondu
Vodu, ktorú pijú Korytárčania, privádzajú do domov samospádne vodovody. Je ich niekoľko. Ľudia si vo vlastnom záujme vodu kontrolujú, napriek tomu sa obec chystá vybudovať vlastný vodovod. „Projekt máme vypracovaný a dostali sme aj stavebné povolenie. Chceli by sme požiadať o peniaze jeden nórsky fond, ktorý dáva až stopercentnú dotáciu,“ povedal starosta. V prvom rade by chceli na vodovod napojiť tie časti, ktoré nemajú žiaden vodovod. Potom väčšie budovy ako školu, kultúrny dom, obchod či kostol...Vodovod z hriňovskej priehrady ide cez obec, z Korytárčanov sú však naň zatiaľ napojení iba ľudia v častiach Krivec a Zlatno. Vodovod pre celú dedinu bude stáť dvanásť miliónov korún. Práve už spomínaný nórsky fond má takúto sumu stanovenú ako najnižšiu možnú podporu. Lehota na stavebné povolenie už raz vypršala, museli požiadať o jej predĺženie. Podľa starostu už na jeseň navrhoval na zastupiteľstve odhlasovať žiadosť o peniaze z európskych fondov práve na vybudovanie vodovodu. „Poslanci boli proti. Bol to veľký omyl, teraz sa chcem k tomu vrátiť,“ posťažoval sa starosta a dodal: „Musíme ísť do toho za každú cenu. Škoda by bolo zahodiť šancu, ktorá sa nám už nemusí naskytnúť.“ Ani poslanci by vraj nehlasovali proti, keby išlo iba o samotnú žiadosť. Obec si však musí dopredu zohnať päť percent zo sumy, o ktorú žiada. Práve to bol dôvod nesúhlasu. Pred niekoľkými dňami sa ukázalo, aký dôležitý nový vodovod je. Bez vody ostalo asi dvadsať domácností, pretože v dvoch domoch so starými a poškodenými rozvodmi voda unikala a do ďalších už nestíhala dotekať. Obec síce dopĺňala rezervoár, no nestačilo to. Najprv museli odstrániť úniky vody, ktorá tiekla do studní a do základov domov. Až potom haváriu opravili. Domy však boli bez vody tri dni.
Kostol stavali štyri roky
S výstavbou kostola v Korytárkach začali v roku 1994 a ukončili po štyroch rokoch výstavby. Tempo prác, ktoré robili väčšinou svojpomocne, určovali financie. „Väčšinou sa stavalo zo zbierok občanov. Niečím prispel obecný úrad, pomohol aj Biskupský úrad v Banskej Bystrici...“ dodal starosta. Neveľkú podporu dostali aj od nemeckej cirkevnej spoločnosti.
Škola a škôlka v jednej budove
Pozemky boli prekážkou aj v prípade školy. Na opravu potrebovala obec tri milióny osemstotisíc korún. Vypracovali projekt, podali žiadosť... Pozemky, ktoré obec nevlastnila, zobrala do prenájmu na desať rokov. Tak ako v prípade ciest, ani pri školách to komisia neuznala. Peniaze dali iba tým, ktorí pozemky vlastnili, prenájom odrazu nestačil. Obec plánovala zatepliť na školskej budove steny, stropy a vymeniť okná. Keďže v kuchyni varia elektrinou, kuchyňu chceli prerobiť na plyn. Veď už teraz v škole kúria plynom. Škola má právnu subjektivitu od začiatku roku 2004. V budove sa učia žiaci prvého stupňa, starší žiaci dochádzajú do Kriváňa. Okrem školákov šantia v budove aj škôlkari.
