Wing Tsun (WT) je bojové umenie, ktorého počiatky sa datujú do obdobia pred približne 250 rokmi. Podľa legendy sa na jeho formovaní podieľala budhistická mníška Ng Mui a systém sa šíril v úzkom kruhu z generácie na generáciu. Hongkongský veľmajster systému Dr. Leung Ting ho reformoval podľa konceptu svojho učiteľa veľmajstra Yip Mana a na zreteľné odlíšenie od iných štýlov použil transkripciu Wing Tsun.
Európske krajiny sú združené v EWTO (Európska Wing Tsun Organizácia), ktorej šéfom je Prof. Keith R. Kernspecht. Na zámku Langenzell v Nemecku vytvoril medzinárodné tréningové centrum, v ktorom sa pravidelne schádzajú tréneri – profesionáli z Európy, USA, Austrálie a pod. Slovensko má spolu s Českou republikou a Rakúskom v osobe Dai - Sifu Olivera Königa spoločného národného trénera. Vedúcimi trénermi EWTO na Slovensku sú Ľubomír Raček, Richard Kapalko a Branislav Spišák.
Zvolenská škola Wing Tsun vznikla v máji roku 1994 pod záštitou HWTO (Hungary Wing Tsun Organization). „Od septembra 1995 sme prešli pod EWTO a členmi tejto organizácie sme dodnes. V našej škole už vyrástlo niekoľko kvalitných inštruktorov, ktorí majú svoje vlastné školy v okolitých mestách,“ hovorí inštruktor Štefan Uram. Zvolenský klub má v súčasnosti 25 členov. „Zmysel a filozofia nielen WT, ale každého bojového umenia je prostý. Ide hlavne o spoznávanie a prekonanie samého seba. Neučíme ľudí biť sa, učíme ich ako sa brániť. Nie je to boj proti niekomu, ale sám so sebou. Preto sa vo Wing Tsun ani nedajú organizovať súťaže.“ Cvičenci, ak chcú byť majstrami, musia absolvovať niekoľko stupňov. „V žiackych stupňoch sa učia ovládať svoje telo, brániť sa, bojovať rukami a nohami. Keď pochopia ako ich telo funguje, pri majstrovských stupňoch sa naučia ovládať aj zbrane. Vo WT sa používajú motýlie meče a palica dlhá 2,8 metra. Žiaci, ktorí sa prihlásia, majú možnosť absolvovať semináre, ktoré sa konajú v Košiciach, v Bratislave, alebo vo Viedni. Počas seminárov prebiehajú skúšky, cvičenci a inštruktori si tak zvyšujú kvalifikáciu .“ Štefan Uram má dokončený tretí majstrovský stupeň, dokopy ich je dvanásť. „Tým to ale nekončí. Ak sa raz niečo vyvíja, tak to nemôže skončiť. Ak to skončí, tak sa zastavil vývoj.“ Uram začal v jedenástich rokoch s karate, potom sa chvíľu venoval kung – fu, neskôr prešiel na Wing Tsun. „Ako asi každý mladý chlapec chcel som vedieť nejaké bojové umenie. Chcel som sa vedieť ubrániť proti nepriateľsky naladením osobám. Postupom času, ako človek dospieva a naberá skúsenosti, príde na to, že to nie je o tom ako si pôvodne myslel. Cieľom cvičenia je jednak fyzický pohyb, ale hlavne psychická uvoľnenosť. Keď príde cvičenec na tréning, musí všetky problémy nechať predo dverami. Keď odíde z tréningu, musí byť uvoľnený a pripravený tie problémy riešiť. Wing Tsun ma baví, pracujem pri ňom s ľuďmi. A práca s ľuďmi ma napĺňa,“ hovorí Štefan Uram. Priaznivci Wing Tsun trénujú dvakrát do týždňa na 3. ZŠ vo Zvolene. Oblečení nie sú v kimonách, ako trebárs pri karate či džude. „Kimoná sú neohrabané, nechodíme v nich po ulici. Naša organizácia vyrába svoje veci. Máme biela tričká s emblémom organizácie a k tomu sú aj nohavice. Oblečenie nie je až tak dôležité. Noví cvičenci si ho nemusia hneď kupovať, stačí ak prídu v teplákach, teniskách a bielych tričkách,“ dodáva Štefan Uram.
Marek PLANDOR
