V čom a kde je náš „Černobyľ“?

Informácia o výbuchu v Černobyľskej elektrárni sa dostávala na svetlo sveta iba pomaly. Zatiaľ čo rádioaktívny mrak postupoval rýchlo. Prečo nás nikto neinformoval? Podcenili kompetentní situáciu? „Nie nepodcenili. Vtedajšia vládna garnitúra sa snažila všetko zakryť,“ povedal nám Ján Mrocek, vedúci odboru krízového riadenia Obvodného úradu vo Zvolene. Ten na CO pred dvadsiatimi rokmi nepracoval. Podľa neho by to dnes už jednoducho nebolo možné. Civilná ochrana bola pred dvadsiatimi rokmi pod ministerstvom obrany, dnes je pod vnútrom. „Merače radiácie máme takmer vo všetkých väčších obciach a zaznamenávajú každé prekročenie prípustného limitu radiácie. Ututlať by sa to nedalo,“ dodal. Snímače radiácie, ktoré sú u nás na úrade, sú tak citlivé, že zaznamenajú odchýlky aj po prelete lietadla.

Najväčším nebezpečenstvom sú jadrové elektrárne – Jaslovské Bohunice a Mochovce. Okolo nich sú ochranné pásma, polomer pásma okolo Mochoviec je dvadsať kilometrov. V tejto oblasti je nebezpečenstvo ohrozenia života po prípadnej havárii najväčšie a preto sú opatrenia najprísnejšie. Dokonca ľudia vlastnia aj profilaktiká, čo sú tabletky, ktoré sú akousi prvou pomocou po ožiarení. Presne dvadsať rokov po katastrofe – 26. apríla robí obvodný úrad pravidelnú prípravu starostov - ako šéfov krízových štábov. Aby vedeli ako sa majú chovať pri mimoriadnych udalostiach napríklad povodniach alebo chemických haváriách, no aj pri prípadnom ohrození zvýšenou radiáciou. Veď nemusí ísť iba o jadrovú elektráreň – nebezpečenstvo môže spočívať i v teroristickom útoku.

Nový zákon o civilnej ochrane už ľuďom negarantuje vydanie ochrannej masky. „Masky stále máme a do roku 2010 ich budeme udržiavať... Pri ohrození vydáme toľko masiek, koľko máme. Nemusí sa ujsť všetkým,“ skonštatoval J. Mrocek, ostatní dostanú ochranné rúška. Sedemdesiatosem percent ľudí má masky zabezpečené a ostatní? Nové masky sa už nedodávajú, opravujú sa iba masky, ktoré boli v skladoch. Tie nové dostávajú iba jednotky civilnej ochrany, vytvorené pre potrebu územia. Napokon ani v iných štátoch nevybavujú občanov maskami, je na nich samých, či si masky kúpia alebo nie.

Po „nežnej“ sme otvárali bunkre ako niečo, čo je späté s komunizmom. Dnes sa pohľad mení. Úkryty musia byť podľa zákona pod nemocnicami, školami, všetkými budovami, v ktorých sa zdržuje viac ľudí. „Pri výstavbe nových budov nedostanú ani stavebné povolenie ak nemajú naplánovaný úkryt. Ten vraj môže slúžiť napríklad ako šatňa, no musí byť. Ani vo Zvolene však nemajú všetky školy úkryty, hoci zákon platí. Z viacerých bunkrov sú dnes bary a pivárne. Podľa vedúceho odboru krízového riadenia to vraj nie je na škodu veci. Z takej pivárne je znova bunker raz – dva. Musí mať funkčnú filtroventiláciu a protitlakové dvere.

V regióne nám viac ako radiácia hrozia iné „strašiaky“. „V prvom rade čpavok, na zimných štadiónoch vo Zvolene a v Detve. Okrem nich ešte v mraziarenských zariadeniach...,“ dodal vedúci. Aj v areáli bývalého mäsokombinátu ostalo po zrušení výroby asi šestnásť ton čpavku. Odstránili ho až na nátlak Civilnej ochrany. Chyba je vraj v zákone – firma skrachuje, to, čo je použiteľné odvezú a čpavok, s ktorým je veľa starostí, nechajú. Ten nechce nikto, ani exekútor. Okrem čpavku je nebezpečenstvo ukryté v doprave, často sa tak po ceste ako aj po železnici prepravujú nebezpečné látky. Nedávno vystrašil ľudí havarovaný maďarský kamión pri Mýtnej. Nie je zaručené, že sa to nemôže stať v husto osídlených oblastiach. Tam je náš Černobyľ.

Milan SUJA

Černobyľ – experiment s ľudstvom a prírodou

Pred dvadsiatimi rokmi vybuchol štvrtý reaktor černobyľskej jadrovej elektrárne. V sobotu 26. apríla 1986 o jednej hodine, dvadsiatej tretej minúte a päťdesiatej ôsmej sekunde vyústila parná explózia do požiaru, ďalších explózií a roztaveniu jadra reaktora. Katastrofu pripisujú zlému návrhu reaktora a chybám operátorov, ktorí porušili bezpečnostné smernice. Niekoľko bezpečnostných systémov vyradili z prevádzky pri experimente. Z neho sa napokon vykľul experiment s ľudstvom a prírodou. Veď dnes je z evakuovanej oblasti niečo ako prírodná rezervácia. Zvýšila sa rozmanitosť druhov už len kvôli odstráneniu ľudského vplyvu. Existujú však správy o mutácii niektorých rastlín.

Černobyľ a Slovensko?

Rádioaktívny mrak z černobyľskej jadrovej elektrárne na Ukrajine sa cez naše územie prehnal trikrát. Najprv 30. apríla, potom 3. až 4. mája a naposledy 7. mája. Najviac zasiahol okresy Dunajská Streda, Komárno, Žiar nad Hronom, Galantu, Nitru, Levice... Zasiahnuté boli aj oblasti na severe krajiny. Podľa výskumu Greenpeace zomrelo alebo zomrie na celom svete na následky havárie viac ako 93 tisíc ľudí. Tento údaj je v rozpore so správou Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, ktorá hovorilo o štyroch tisíckach obetí.

Prví to svetu povedali Švédi

Haváriu sa sovietske úrady snažili pred svetom ututlať. Prvé informácie, že došlo k veľkej jadrovej havárii, šli zo Švédska. Deň po katastrofe 27. apríla našli pracovníci Forsmarkskej jadrovej elektrárne rádioaktívne častice na svojom oblečení. Pritom táto švédska elektráreň je od Černobyľu vzdialená 1 100 kilometrov. Švédi hľadali, odkiaľ sa častice vzali a keď vylúčili problém vo svojej elektrárni všetko naznačovalo, že rádioaktivita pochádza zo západnej časti Sovietskeho zväzu.

Černobyľ porovnateľný priehradami

Počtom obetí je havária v Černobyli porovnateľná s niektorými haváriami priehrad. V Európe po zosuve pôdy do priehrady Vaiont v Taliansku 9. októbra 1966 zahynulo dvetisíc ľudí. K najväčšiemu nešťastiu však došlo v Číne v roku 1975 na rieke Jang-c´tiang. Voda pretrhla niekoľko hrádzí a zabila tisíce ľudí. Odhaduje sa, že obetí bolo od 80 do 200 tisíc. (ms)