Zuzana KMEŤOVÁ odmietavo krúti hlavou. Nešťastné? Kdeže! Poznám dvojicu, ktorá spolu prežila krásne polstoročie. A brali sa v máji, nuž a dodnes im to dobre funguje. Moja svadba? 27. apríla. Vtedy sa robili svadby veľké, na dedine to bola udalosť. Sobášili sme sa v kostole, šaty som mala biele, z taftu... Dlhé a dlhý závoj. Bohužiaľ padli za obeť farbeniu na modro, taft to nevydržal. Chcela som ich ešte vybieliť, nepodarilo sa. Pamätám si aj to, čo sme mali na svadobnom stole – slepačiu polievku, sliepku na kyslo, rezeň a pečené mäso – šašlik, to sa potom balilo aj domov hosťom ako výslužka. Svadobná cesta? Kdeže, vtedy neboli také možnosti.
Július SKROVNÝ (s vnúčikom Adamkom) na povery veľmi neverí. Prečo by mali byť takéto manželstvá nešťastné, veď máj je lásky čas? Isteže si pamätám aj na moju svadbu, bolo to 14. novembra 1959. Som z dediny, z Pitelovej, a na svadbe nás bolo okolo šesťdesiat. Na dedine to bývalo tak, že sa do polnoci bolo u nevesty, po polnoci sa išlo celou dedinou k ženíchovi a tam sa veselilo do rána. Na stole boli husi a podobné jedlá... Oblek mám odložený dodnes. Samozrejme, že ho už nenosím, ale opatrujem ho v skrini na vešiaku. Aké šaty mala nevesta? Biele, závoj... Také, aké boli vtedy v móde. Dnes už mám tri deti a tri vnúčatá nuž a tak, ako vidíte, robím opatrovateľku.
Jana VARGOVÁ a Ján PETRÍK evidentne patria k sebe, hoci obrúčky nemajú a – ako hovoria – v najbližšej dobe im ani „nehrozia“. Jana konštatuje, že si svadbu ešte nevie predstaviť. No nevadilo by, ak by bola májová. No a na stole by jednoznačne muselo byť veľa koláčov. Aj mäso, aj všetko... A dlhé šaty, veľa ľudí, nech to má atmosféru! Priateľ Jano je pragmatickejší: „Vôbec si neviem predstaviť, žeby som sa mal ženiť. No a veľká svadba stojí aj veľa peňazí. Ľudia majú byť najprv finančne zabezpečení, potom si založiť rodinu. Určite je krajšia veľká svadba, ale treba na to mať.
Jaroslava a Ondrej VOLKOVCI sú sympatický mladý pár. Na prvý pohľad im to pasuje. Zdá sa, že sa našli, pretože... „Brali sme sa vlani 27. augusta. Chodili sme spolu rok a 4 mesiace. Ale už o štyri mesiace po tom, ako sme sa zoznámili, sme sa zasnúbili.“ V ich prípade je to jednoznačná diagnóza zaľúbenosti, ktorá z nich doslova sála. Manžel Ondrej chystal romantické požiadanie o ruku, nakoniec sa to tak utriaslo, že sa zmohol iba na „tu máš“ a podal drahej prsteň. Svadba bola klasická, v kostole. V tomto prípade mal poradenstvo v otázke obradov v rukách Ondrej. Chodí do kostola a v téme je doma, takže: „V tomto som bol vodca“, smeje sa. Jarka mala požičané šaty, vlastné topánky a modré podväzky – dodržala tradíciu. Manžel sa smeje, vraj tie podväzky ani nevidel. A šaty boli veľmi široké, zavadzali, takže sa k budúcej žene nemohol ani priblížiť! Na to, čo mali na svadobnom stole si nepamätá, vraj bol taký nervózny, že si nepamätá na nič. Iba na rezancovú polievku, ktorou kŕmil - podľa zvykov – svoju ženu. Jaroslava mala šťastie, jej partner vedel tancovať, teda ho nemusela drilovať pred svadbou aspoň pár základných krokov. Koľko si vytancovali? „Zo osem tisíc... Investovali sme ich do zariadenia bytu, ale na to sme potrebovali oveľa viac...“ Svadobnú cestu plánujú až teraz. Podľa výberu manželky to bude Bulharsko. No a májové svadby? „Keď sa ľudia majú radi, na mesiaci nezáleží,“ hovoria unisono.
„Že sú májové svadby nešťastné? O tom pochybujem. Je jedno, kedy sa ľudia vezmú...“
Lenka ŠOTKOVSKÁ si užíva jar s dcérkou Sárou. So svadbou skúsenosti nemá, na vlastnej koži ju ešte nezažila. No možno, ak by ju partner požiadal o ruku, uvažovala by... Obliekla by si kostým, žiadne šaty, stačila by aj malá svadba – kvôli peniazom. „Momentálne nie je taká situácia, aby ľudia robili veľkolepé a drahé svadby. O vlastnej svadbe veľmi nerozmýšľam, hoci muža svojich snov mám. Nie je to biologický otec mojej dcéry, je to „tatino“, ktorý sa o ňu stará a vychováva ju. Taký chlap, čo si ma uviazal na krk aj s týmto malým drobcom“, hovorí polovážne. Pre Sárinku je ešte svet gombička. Má všetko, čo potrebuje a ľudí, ktorí ju ľúbia. Bez ohľadu na to, či je máj mesiacom šťastných alebo nešťastných svadieb.
Jaroslava BADÁNIOVÁ
