Z Andrejovho diplomu mala veľkú radosť aj sestra Terézia, mamina Mária i celá rodina. Foto: Milan Jančovič
V tomto prípade nešlo o svadobné áno. Sláva však nemala menšiu intenzitu a, treba povedať, že kým pred „oltárom“ si to poniektorí vyskúšajú viackrát, táto chvíľa sa málokedy opakuje. Často to človek pochopí až po rokoch a s miernou dávkou nostalgie. Hoci sa kolega Andrej Kmeť nekompromisne dozvedel priamo na redakčnej pôde, že papier „na hlavu“ ešte nikomu nedáva patent na úspech, je to chlapec šikovný a či s papierom alebo bez, aj ako študent si vedel so životom poradiť. No a tak dva roky zažíval s nami špecifické novinárske chvíle a boril sa s úskaliami práce inzertného manažéra. Keďže sa cítil ako rybička vo vode, je už načisto v našom redakčnom kruhu. Štúdium podnikového manažmentu na Drevárskej fakulte Technickej univerzity vo Zvolene zvládal tak špecificky, že sme jeho neprítomnosť v redakcii diagnostikovali iba vtedy, keď dobehol do práce vyfešákovaný v obleku a kravate. Neklamný znak, že má po ďalšej skúške. Aj na obhajobu diplomovky si len tak nenápadne odskočil. Dodnes je pre mňa tajomstvom, ako sa to dá. A že sa to dá, Andrej dokázal prvého júna na akademickej pôde, keď sa v jeho rukách ocitol vysokoškolský diplom. Ak sa niečo zmenilo, tak to, že už naozaj prišla tvrdá realita – prvé ozajstné zamestnanie a prvé ostré pracovné povinnosti. Takže – dobrý štart a skvelé výsledky!
Jaroslava BADÁNIOVÁ šéfredaktorka (plus celý redakčný kolektív)
