Štyria dobrodruhovia na kolesách (zľava) Peter Patsch (1952), Ľuboš Horňák (1976), Jozef Bocko (1973) a Branislav Sýkora (1959). Napriek náročnej túre nejazdia na horských bicykloch, podľa Branislava sú tieto pohodlnejšie.
Cykloturistická expedícia štyroch Slovákov po Britských ostrovoch alebo 8000 kilometrov za 80 dní. Nie je to síce cesta okolo sveta za 80 dní, ale aj tak táto štvorica mužov vzbudzuje obdiv, pretože túru do rodiska Williama Shakespeara a skupiny Beatles chce absolvovať na bicykloch. V kvartete figuruje aj Branislav Sýkora z Krupiny, predseda tamojšieho Slovenského cykloturistického klubu Hont. Na cyklotúru odchádza 19. júna spolu s Petrom Patschom z Malaciek a s Bratislavčanmi Jozefom Bockom a Ľubošom Horňákom. Slovami najmladšieho účastníka expedície Ľuboša Horňáka: „Samotné bicykle majú aj s nosičmi na batožinu okolo 20 kíl. Sú to klasické bicykle Dema Merano, majú však zosilnené špice v kolesách na väčšiu záťaž. Hmotnosť každého aj s brašňami bude okolo 60 kíl. K tomu mojich 107 kíl... Všetci sme stavaní podobne, takže po ceste sa bude valiť štvorica cykloturistov, ktorá bude mať dokopy skoro 800 kilogramov,“ hovorí so smiechom, dodajúc, že najťažšie zo všetkého bude asi jedlo. „Berieme si v podstate všetko, čo potrebujeme aj pri normálnom spôsobe života. Cyklistické aj civilné oblečenie, prach na pranie, hygienické potreby. Máme benzínové variče, ten si berie každý vlastný, každý si aj sám varí. K tomu benzín v litrových fľašiach, riad, náhradné batérie, nabíjačky na mobilné telefóny, vreckový počítač, fotoaparáty... Je toho veľa, mám hrôzu z toho, ako to všetko pobalím,“ priznáva Ľuboš, ktorý je na takejto expedícii nováčikom. Aj stan si vezie každý vlastný; preventívne, aby ich nezdolala ponorková choroba. So samotnou prípravou na cestu problémy nemali. „Najťažšie asi bolo dať sa dokopy a ísť sa predstavovať sponzorom. Inak to najťažšie nás len čaká, to bude samotná cesta.“
Dennú „spotrebu“ peňazí si vypočítali na zhruba štyri eurá, denná norma na bicykli je v priemere 100 kilometrov. „Niekedy prej- deme menej, záleží to aj od terénu, no ďalší deň to musíme doháňať, takže občas za deň urobíme aj 160 kilometrov,“ hovorí Branislav Sýkora, ktorý má za sebou štyri cykloturistické expedície. „Zabrať dostáva aj psychika, najmä v kopcovitých terénoch. Večer sme niekedy takí uštvaní, že nemáme ani chuť variť. Závisí to od terénu aj od počasia; ak celý deň prší a nemáme si ani kde usušiť veci, je po nálade.“ A hoci sú trénovaní, svalovke sa prvý týždeň nevyhnú. „Samozrejme, na bicykloch jazdíme aj doma, no to sa nedá natrénovať. Tu jazdíme naľahko a keď na bicykle pribudne batožina, technika jazdenia je úplne iná.“ Napriek náročným terénom nejazdia na horských bicykloch, podľa Branislava sú tieto klasické pohodlnejšie. „Majú väčšie kolesá, sú teda rýchlejšie, nenašliapeme sa na nich tak ako na horských. A sedíme na nich pohodlnejšie, kým na horských musíme byť v predklone.“
Branislav prešiel na bicykli už kus sveta, medziiným aj cestu do Japonska. Tam výlučne na bicykli, spiatočný transport na dvoch kolesách kombinoval dopravou vlakom, autobusom a trajektom a z Vladivostoku znova vlakom Transsibírskou magistrálou. Hovorí, že všade zatiaľ stretol príjemných a srdečných ľudí. Najpohostinnejší však boli podľa neho moslimi. Keď prechádzali Áziou, pozvania na čaj či na malinovku dostávali každý deň. „Niektoré sme museli odmietnuť, nestíhali sme to časovo,“ vysvetľuje. Slovenských cyklistov nestretávajú na cestách často, skôr sú to cudzinci. Na Islande to boli najmä Nemci, Rakúšania či Nóri, v Rumunsku napríklad Japonci.
Štvorica dobrodruhov na kolesách štartuje z nemeckého mesta Hagenah. Cez Nemecko, Holandsko, Belgicko a Francúzsko prejde trajektom do Veľkej Británie a odtiaľ do Škótska, kde sa chce zdržať zhruba 20 dní. Trajektom sa chce dopraviť na blízke ostrovy Orkneje a Hebridy, ktoré chce prejsť, pochopiteľne, na bicykloch. Cez Glasgow sa vráti znova do Anglicka a trajektom si to namieri do Severného Írska a odtiaľ do Írska, kde plánuje 25-dňovú okružnú cestu. Vrátiť na Slovensko by sa mali 8. septembra. Na spiatočnej ceste znova prejdú cez Belgicko, Holandsko a Nemecko, ale po inej trase. V skratke, čo ich čaká: v Anglicku 117 kilometrov dlhý Hadriánov val z roku 121 po Kristovi, Stonehenge – kultové miesto postavené v rokoch 2800 – 1100 pred Kristom, katedrála Salisbury - najvyššia veža Británie, Greenwich – nultý poludník a Kráľovské observatórium z roku 1675, Londýn, Windsorský zámok, najväčší v Európe. V Škótsku to bude najvyššia hora Británie Ben Nevis, škótske pálenice whisky, Lochnesské jazero, národné parky a jazerné oblasti a tiež Kaledonský prieplav – najväčšia technická zaujímavosť Škótska z prvej polovice 19. storočia, ktorá spojila západné a východné pobrežie. V Severnom Írsku si chcú pozrieť prímorské útesy či Giants´s Souseway – prírodný amfiteáter, ktorý má 40-tisíc kamenných stĺpov, v Írsku megalitické hroby či starobylé kláštory. V programe toho majú, pochopiteľne, omnoho viac a okrem toho ešte viac zaujímavostí určite zažijú priamo na ceste.
Ľuba MOJŽIŠOVÁ
Foto: archív účastníkov expedície
