Štvrťstoročie má za sebou Chránená krajinná oblasť Poľana. Maloplošné chránené územia boli na Poľane aj predtým. „Keď ich pribudlo, prišlo sa na to, že aj krajinný obraz je veľmi zaujímavý. Na hriňovsku je napríklad zachovaná krajinná štruktúra, poľnohospodárstvo neprešlo kolektivizáciou. Poľana má veľmi zachovaný kráter, ako zvyšok sopečnej činnosti. Niečo podobné možno vidieť iba na Vezuve alebo Etne, ktorá je činná,“ povedal riaditeľ Správy CHKO – BR Poľana Dušan Slávik. Podľa neho ani ľudia žijúci v Podpoľaní nevedia, odkiaľ napríklad kráter vidieť. Veď to by museli zájsť na Zadnú Poľanu a pozerať sa smerom do Kysliniek. Sopečná činnosť Poľany skončila pred dvanástimi, ba možno až štrnástimi miliónmi rokov, no Poľana je zaujímavá nielen tým. Na niekoľkých kilometroch je tisícmetrové výškové rozpätie od druhého až po siedmy vegetačný stupeň. Poľana je vysunutá z hlavného karpatského oblúka na juh a vplýva na ňu teplé panónske prúdenie. Prelínajú sa tu teplomilné a horské rastlinné druhy na pomerne malom území. Pozitívne je, že človek v minulosti do niektorých častí iba minimálne hospodársky zasiahol. „Povedať, že je tu príroda človekom nedotknutá by nebolo presné. Veď aj v rezervácii, ktorú máme na Zadnej Poľane možno nájsť stopy po uhliaroch. Dvesto rokov však prírode stačilo, aby stopy po ľuďoch takmer zahladila,“ dodal riaditeľ CHKO.
Na kompenzácie sa zabúda
Jedinečnosť Poľany nie je objavom posledných rokov, výskumy na nej robili už v tridsiatych rokoch minulého storočia a vyhlásenie Poľany za chránenú krajinnú oblasť v roku 1981 bolo logickým krokom. Po vzniku Správy CHKO začali označovať územie a kontaktovať užívateľov. „V tých časoch to bolo zaujímavé a štátne orgány sa tým takmer hrdili. Potom prišli na to, že to prinesie určité obmedzenia a zvýšenú kontrolu,“ povedal Dušan Slávik. Život a práca v chránenom území má a musí mať iný režim. Inak by nemalo zmysel za chránené ho vyhlasovať. Na druhej strane, každé takéto obmedzenie by mal štát kompenzovať, napríklad daňovými úľavami. Žiaľ, na Slovensku sa systém dopracoval iba k obmedzeniam a na prípadné kompenzácie sa zabúda.
Zákon si vykladajú po svojom
Pokiaľ by každý dodržiaval zákon tak by sa vraj tri štvrtiny problémov odstránili sami. Lesný alebo aj stavebný zákon si ľudia a aj niektoré organizácie vykladajú takpovediac po svojom. „Často upozorňujeme iba na to, čo predpisuje napríklad lesný zákon. Nemôžem povedať, že by priamo zákon porušovali... No sledujú v prvom rade ekonomiku,“ dodal D. Slávik. Lesný traktor síce prejde často aj nemožným terénom, no v lese je jeho stopy vidieť ešte dlho. Je to taký malý tank – takmer nepozná prekážku. „Potrebuje však človeka - vodiča, ktorý nie je motivovaný iba kubíkmi,“ skonštatoval riaditeľ Správy CHKO.
Slovensko – bohatá krajina
Poľana je od roku 1990 biosferickou rezerváciou. Týmto bola európskou skôr ako sa naša krajina stala členským štátom. Z hľadiska biotopov sme skutočne veľmi hodnotná krajina. Významné biotopy sú tak v CHKO, ako aj v chránených vtáčích územiach. Vstupom do únie pribudli povinnosti celej krajine aj v ochrane svojho prírodného dedičstva. Program UNESCO má v biosferickej rezervácii priam požiadavku na vzájomné spolužitie človeka s prírodou. Takzvaná Sevillská stratégia hovorí o racionálnom využití takýchto území a zároveň o zabezpečení ochrany.
Musia jednať s každým užívateľom
Účelom zriadenia CHKO nie je a nikdy ani nebolo vytvoriť uzavretú krajinu, či rezerváciu, v ktorej by sa pôsobenie človeka minimalizovalo či úplne vytlačilo. „Dnes musíte jednať s užívateľom každej jednej parcely. Nie ako pred štvrťstoročím, kedy sa urobili stretnutia v dvoch okresoch, všetci to dostali na vedomie a bola vyhlásená chránená krajinná oblasť. Je to logické, ak chceme ľudí presviedčať aby robili niečo iné. Druhým problémom je, že mnohí takéto plochy radšej opúšťajú. To je extrém, pretože tam kde sa roky kosilo alebo pásli ovce či kravy je dnes pustá krajina. Príroda si berie naspäť, čo jej človek pred stovkami rokmi zobral. Tam však miznú aj hodnotné spoločenstvá,“ dodal riaditeľ Správy CHKO-BR Poľana Dušan Slávik.
Prehrávajú boj s administratívou
Jedenásť ľudí Správy CHKO má na starosti tisíce hektárov prírody. Okrem samotnej Poľany sa starajú aj o voľnú krajinu, mimo krajinnej oblasti aj o zvyšky okresov Brezno, Banská Bystrica, Zvolen a Detva. Dvadsaťtisíc hektárov CHKO a k tomu ďalších dvestotisíc hektárov. Papierovania je veľa... „Aj preto sústavne prehrávame boj s administratívou. A aj keď mám chvíľami pocit, že by som mohol remizovať, aj tak prehrám,“ zasmial sa Dušan Slávik.
Milan SUJA
