Ani za dvanásť tisíc...
„Ako bolo? No sranda. Od úplného začiatku,“ povedal Števo Chlebo. Na prvý pohľad to mali jednoduché. Z Bratislavy do Prahy a následne do New Yorku... Prvé problémy a zmätky začali už v Bratislave. Nedostali sa do lietadla, museli cestovať taxíkom do Viedne a odtiaľ lietadlom do Prahy. Tam im ešte niekto navrhol, aby išli do Frankfurtu, pretože si potreboval vymeniť let. Každému z trojice tanečníkov dával dvanásťtisíc korún. Odmietli. Boli unavení a už chceli mať cestu za sebou. Veď ich čakal viac ako osemhodinový let do New Yorku.
Neriešia tých druhých
„Dobravu čakali na letisku známi, u ktorých potom aj bývala. My s Ivanom sme išli do svojho hotela. Ivan vedel anglicky tri slová, ja štyri...,“ zasmial sa Števo Chlebo. Vedeli, kde sa majú dostať, len nevedeli ako. Nakoniec si poradili. Na druhý deň si pre istotu kúpili už aj anglicko-slovenský slovník. New York ich uchvátil. Zatancovali si dokonca v obchodnom dome, tancovali na ulici pri černošskom hudobníkovi. Nikto ich nepoznal, nikto si z takéhoto správania nerobil ťažkú hlavu. „Tam väčšinou ľudia neriešia tých druhých,“ dodal Števo.
Prepitné musíš dať
Dvojtýždňový pobyt doma vyrozprával asi za tri hodiny. „Stará mama mi museli štyrikrát polievku zohrievať. Fazuľovú – domácu, po všetkom tam konečne riadne jedlo,“ zasmial sa tanečník. Prvé dni vo veľkom meste boli väčšinou na hot-dogoch či rôznych grilovaných špecialitách, ktoré podávali na ulici. Videli cenu, videli, čo dostanú, o to ľahšie sa im jednalo. V reštaurácii to tiež vyskúšali – zaplatili asi štyridsať dolárov a odchádzali hladní... Navyše v reštauráciách je zvykom dávať prepitné, ak ho nedáte, tak si ho pýtajú. „Prišla čašníčka a pýtala päť dolárov. Potom vysvetľovala, že z toho žije,“ povedal Š. Chlebo.
Tanečná škola
ako fitnes - centrum
Do školy na tanečné kurzy mohli ísť kedykoľvek chceli. Dostali peniaze a kurzy si už vybrali sami. To, že boli finalistami Miliónového tanca, v New Yorku nikoho nezaujímalo, na Broadway boli obyčajnými turistami. Tanečná škola vraj funguje ako fitnes – centrum. Prídeš, zaplatíš si čo chceš a ideš domov. Jedna lekcia trvala hodinu a pol, niekedy dve a stála osemnásť dolárov. Hip-hop, džez, balet, divadelný tanec... Každý blok sa ešte delil na ďalšie, tie boli navyše rozdelené na začiatočníkov, pokročilých a profesionálov. Samozrejme, že zamierili medzi profíkov. Náročná bola už len rozcvička a strečing, desať minút robili iba brušáky. A tanec? Pochopili, že predvádzať sa nemá zmysel, zaujať a preraziť tancom v New Yorku, kde sa každý stará v prvom rade o seba, nie je jednoduché. A tak sa naši tanečníci učili nové techniky, nové štýly a zdokonaľovali sa v tom, čo už vedeli. Tiež sa učili, ako správne zvládnuť tanečnú hodinu, ako pripraviť choreografiu... Veď Števovi sa takéto vedomosti zídu pri vedení jeho tanečnej školy vo Zvolene. „Naučil som sa aj veľa nových kombinácií, posledné dva augustové týždne by som chcel urobiť vo Zvolene intenzívne kurzy. Na nich budem učiť práve to, čo ma naučili v Amerike,“ dodal Chlebo. Bude z nich čerpať aj v tanečnej škole, ktorá začína v septembri. September a ďalšie mesiace budú pre Števa náročné, okrem tanečnej školy ho čaká štúdium na detvianskom gymnáziu. To mu umožnilo študovať a zároveň sa venovať svojej práci. Prázdniny preto využíva na prípravu na skúšky.
(ms)
