Zvonce pre kravy i ovce... Boli ozdobou stánku na jarmoku remesiel posledných folklórnych slávností v Detve. Stačilo iba trochu drgnúť do konštrukcie stánku a už sa rozzvučali. Už len kvôli zvuku sa nedali prehliadnuť. Z malej vyhne sa dymilo, tu a tam výrobca okoloidúcim ukázal, ako premeniť kus obyčajného plechu na krásny zvonec.
Ako sa človek dostane k výrobe zvoncov? „Vždy hovorím, že ma k tomu bieda dohnala. Firma, v ktorej som robil údržbára a zámočníka, zanikla,“ povedal nám Stanislav Otruba zo Zázrivej. Od zámočníctva nie je až tak ďaleko k výrobe zvoncov, pravdaže, ak je človek ochotný skúšať a učiť sa niečo nové. Pretože o výrobe zvoncov sa síce dalo kde-tu dočítať, ťažšie bolo pozrieť si konkrétnu výrobu. Prvý zvonec bol pokusný. Naštudoval si technológiu z monografie o Zázrivej, kde boli o výrobe i niektoré detaily. Potom si začal vyrábať prípravky. „Starí majstri si svoje tajomstvá väčšinou zobrali do hrobu,“ dodal. Jedného majstra ešte navštívil, ten však nebol ochotný ani dielňu otvoriť. A tak sa musel učiť sám. Pri zvoncoch je už šesť rokov, ich výroba ho živí. „V roku 2000 sme boli na jarmoku v Kežmarku, kde sa mi takéto remeslo zapáčilo. Od toho roku som išiel naostro,“ dodal. Dnes sa o zvonce zaujímajú skôr turisti, pre ktorých sú vítaným suvenírom. Ešte stále sa však aj na Slovensku nájdu bačovia, ktorí zvonce využijú. Ako sa zjednodušil prechod hraníc, čoraz častejšie chodí Stanislav Otruba i na jarmoky do susedného Poľska. „Ak chceme udržať tradičné hodnoty valašstva, musíme ísť ku susedom,“ dodal výrobca zvoncov. Zvonce sa nedávajú na krk všetkým ovciam, veď by sa bača pri takom orchestre mohol aj zblázniť. Uväzujú ich jarkám alebo vodkyniam. Na dobré ovce ich veľmi nedávali, pretože mohli stratiť mlieko. Tiež sa zvoncom označili neposlušné ovce – také, čo neustále niekde utekali. Ako kde... Na východe Slovenska vraj mali i päť hlasov, na Orave zasa iba jeden hlas. Každý bača mal svoj hlas. Zvoncom, ktoré vyrába Stano Otruba, sa hovorí turčany. Na Orave zasa šuliare. „Aj v Poľsku im dosť často hovoria práve turčany,“ vysvetlil výrobca. Názov je odvodený od Turkov, ktorí ich sem pri svojich dobyvačných vojnách doniesli.
Milan SUJA
Rovnaká robota, len výsledok iný
Každý majster vkladá do práce niečo svoje. Stano Otruba používa na zvonce oceľový plech rôznej hrúbky, od 0,5 milimetra po 2 milimetre. Plech vyformuje v drevenom kláte a potom zohreje na vyhni. Tam ho rozpáli a spojí mosadzou. Hoci sú zvonce na nerozoznanie, každý má iný zvuk. „To je ako s ľuďmi, rovnaká robota, len výsledok je iný,“ zasmial sa Stano Otruba.
(ms)
