O tom, že pri motoreste Stráže pri Zvolene stojí kaplnka, zasvätená svätému Krištofovi, patrónovi všetkých pútnikov, cestovateľov a motoristov, väčšina vodičov nevedela. Niektorí si ju nevšimli napriek tomu, že parkovali od nej len dva metre. „Neviem, že tu stojí,“ krútili hlavami viacerí vodiči, ktorých sme na parkovisku motorestu oslovili. Autokaplnku slávnostne vysvätili len pred niekoľkými dňami, možno preto o nej ľudia ešte nevedia. Výnimkou je Emília Mihályová, tá prišla na Stráže práve kvôli kaplnke, chcela si ju pozrieť. Nehodu na ceste zatiaľ nemala, niekoľko kolízií už však prežil jej syn. „Našťastie, zatiaľ si to odnieslo iba auto, trochu pokrčený blatník. Dúfam, že to týmto teraz neporieknem,“ poznamená. Aj mladý muž Miroslav (priezvisko uviesť nechcel) mal o kaplnke dostatok informácií. Vedel, že tu stojí, aj čo predstavuje. „Počet dopravných nehôd každý rok narastá a táto kaplnka nech je zároveň mementom, symbolom bezpečnosti na cestách,“ hovorí. Priznáva, že už tiež mal „šťastie v nešťastí“, keď pred dvoma rokmi dostal v zime šmyk. „Vyhol som sa čelnej zrážke a vbehol som do snehového záveja. Na to, ako hrôzostrašne to vyzeralo, som obišiel dobre. Nestalo sa mi nič, akurát nejaká škoda na aute bola.“ Peter Panica z okresu Detva o kaplnke nevedel. „Nechodím sem často, občas sa tu zastavíme na obed, keď ideme okolo. Ja som nehodu ešte nemal, no bol som svedkom viacerých, aj vážnejších. Keď človek chodí po celom Slovensku, vidí toho dosť. Dnes je situácia na cestách dramatická. Dvadsaťroční chlapci, ktorí majú vysokopostaveného otecka, dostanú nového bavoráka a potom to tak aj vyzerá. Prakticky každý deň aj mňa niekto ohrozí. Nedávno, keď som si viezol manželku z pôrodnice, narazila do nás nepozorná vodička, našťastie, nikomu sa nič nestalo, len plechy boli trochu oškreté.“ Jozef Vidiečan zo Zvolena jazdí denno-denne sedem rokov. „Už som videl všeličo. Vtedy si človek uvedomí nástrahy na cestách a začne si dávať väčší pozor. Kolízie som už mal, ale nie z mojej viny. Kolega mal pred vyše polrokom tragickú nehodu, zahynul pri nej, no tiež nebola z jeho viny,“ dodáva so smútkom v hlase.
Hoci v Európskej únii sú podobné kaplnky samozrejmou súčasťou cestnej siete, na Slovensku je autokaplnka pri Zvolene zatiaľ jediná. Jej výstavbou chcela Slovenská únia vodičov požiadať o ochranu na cestách. Je určená nielen vodičom, ale tiež pamiatke obetí dopravných nehôd. Vodiči môžu pri kaplnke stráviť chvíle s modlitbou, prípadne zapáliť sviečku za známeho, ktorý zahynul na ceste. „Pozostalí sa zastavujú na miestach, kde niekoho stratili, ukladajú tam kvety či kahance, ktoré tam potom hnijú. Takéto miesta nie sú peknou vizitkou našich ciest, navyše, pozostalí tak znova aj seba vystavujú riziku nehody a ďalšej tragédie. Súčasťou pietneho miesta na Strážach bude trávnik spomienok, kde môžu príbuzní obetí za symbolickú cenu zverejniť ich mená,“ uviedol prezident Slovenskej únie vodičov Ján Mlynár.
Kaplnku postavili za 110-tisíc korún. Jej výstavbu financovali najmä sponzori, prispela aj medzinárodná únia vodičov. Vo Zvolene vyrástla aj preto, že je tu sídlo Slovenskej únie vodičov a mesto je jednou z hlavných dopravných križovatiek v krajine. Mesto Zvolen vydalo bulletiny s orientačnou mapkou miesta kaplnky, v budúcnosti chcú na cestách inštalovať smerové tabule.
Slovenská únia vodičov má v súčasnosti 170 členov. „Bolo nás viac ako 500, pretože problematika prechodu hraníc bola zložitá a my sme vodičom kamiónov s inšpekčnými orgánmi colnej správy pomáhali riešiť konkrétne prípady priamo na hranici. Keď po našom vstupe do Únie hranice padli, padli aj problémy s prechodom cez hranice. Veľa vodičov nepochopilo, že zmyslom našej únie nebolo iba pomáhať riešiť problémy na hraniciach a z únie odišli,“ dodal Mlynár.
Ľuba MOJŽIŠOVÁ
