Kriváň - Mŕtva žena, mŕtvy muž... Jednoduchá štatistika pomerne jednoduchej dopravnej nehody. Minulý pondelok, krátko pred deviatou večer, ľudia v Kriváni neďaleko hlavnej cesty spozorneli. Nie všetci, no tí bývajúci neďaleko Motorestu u Gáboríkov určite. Piskot pneumatík, tupý náraz a ... Odrazu ticho. Nie nadlho. Zastavujú autá, dvere sa otvárajú, vodiči náhlivo vyberajú svoje mobilné telefóny. Rýchlo, rýchlo - niekto potrebuje pomoc.
Muž a žena k sebe nepatrili. Prechádzali na druhú stranu cesty od motorestu. A dodávka? Tá išla z ďaleka. Podľa preliačenín na kapote išli obaja chodci za sebou. Najprv štyridsaťdvaročná žena – jej telo odhodilo mimo cesty vpravo a potom o štyri roky starší muž - telo ostalo tesne vedľa dvojitej stredovej čiary. Dodávku – Ford Tranzit - šoféroval tridsaťosemročný vodič z Nemecka. Jej rýchlosť bola privysoká a obom chodcom nedala šancu. Zrážka ukončila život. Nie hneď. O zázrak sa pokúsili zdravotníci z detvianskej záchranky, no zázrak im v ten deň nebol dopriaty. Štyridsaťpäť minút po nehode sú už obe telá v modrých vreciach. Človek stretáva bezradných zdravotníkov, hasičov, policajtov... Medzi nimi vyniká miestny pán farár. Nie je pri podobnej dopravnej nehode prvýkrát. Smrť si totiž na hlavnej ceste v Kriváni príliš často vyberá svoje obete.
Svetlá reflektorov policajných áut i sanitiek dlho osvetľujú miesto činu. Okolo stále postávajú zvedavci. Niektorí diskutujú, iní mlčky pozerajú na zabalené telá. Niekto urobil chybu! Kto to bol? Vodič dodávky? Možno išiel rýchlo a možno dvojica bola príliš nepozorná. Smrť mala svoj deň a kosila naplno. Stáť pár metrov od mŕtvych tiel je neznesiteľné. Ešte včera ste tých ľudí stretli na ulici, pozdravili sa s nimi a teraz tu ležia... Neboli pripravení umrieť - nemali deväťdesiat alebo sto rokov, kedy je to už takpovediac normálne.
Pri podobných nehodách je zvykom spomenúť predchádzajúce prípady. Tých krivánskych je neúrekom. Cesta smrti, ako sa štátnej ceste I/50 začalo hovoriť, si vyberá svoju daň stále častejšie. Varovania nepomáhajú. Ak v jeden deň zahynie pri zrážke kamióna a avie v Kriváni päť ľudí a ďalší z nich márne bojuje o život ešte niekoľko týždňov, až kým hroznú štatistiku ešte nezhorší, už na druhý deň sa jazdí rovnako bezohľadne.
Milan SUJA
Tridsaťdeväť dopravných nehôd
Cesta I/50 je hlavným ťahom medzi Bratislavou a Košicami. Prechádza viacerými obcami, no iba málokde je takou nebezpečnou ako práve v Kriváni. Možno je na príčine skutočnosť, že je takmer cez celú obec rovná. Vodičov to zláka a niektorí poriadne stúpnu na plynový pedál. Dostať sa v špičke cez priechod pre chodcov je niekedy takmer nemožné, človek čaká i niekoľko minút, kým sa vytvorí dostatočná medzera medzi autami, prípadne sa nájde vodič, ktorý sám od seba zastane a pustí chodcov. Rýchlosť je len jeden z viacerých nebezpečných faktorov. Ďalším je nerešpektovanie dvojitej plnej stredovej čiary. Pre niektorých akoby platilo pravidlo: dvojitá čiara - môžeš predbiehať! Aj opatrenie v podobe dvojitej čiary si vynútila tragická bilancia cesty smrti. Žiaľ, veľmi to nepomohlo. Tohtoročná štatistika je opäť neúprosná. Za deväť mesiacov sa na krivánskej ceste stalo tridsaťdeväť dopravných nehôd. Vlani za rovnaké obdobie bolo o dvadsaťjeden nehôd menej. Šesť ľudí zomrelo, jeden sa zranil ťažko a štyria ľahko. Kdeže dvojitá čiara! Tu pomôže iba radar, ktorý by bol v službe dvadsaťštyri hodín denne. A mastné pokuty! Policajti už v minulosti argumentovali tým, že je radar drahý. V Kriváni by si však na seba už dávno zarobil.
(ms)
