Antonín Juříček, konateľ spoločnosti Bučina DDD
Vždy som pracoval, ako keby firma bola moja
Narodil sa v Uherském Hradišti v roku 1958, detstvo prežil v Uherském Ostrohu. Pochádza z drevárskej rodiny - starý otec mal za prvej republiky veľkú drevársku dielňu. O ňu síce v čase budovania socializmu prišiel - z majiteľa sa zmenil na zamestnanca. Malý Antonín sa v dielni, ktorá bola hneď vedľa domu, pohyboval od šiestich rokov. To ovplyvnilo jeho celý život – od dreva sa už nepohol. Po strednej drevárskej škole študoval na vysokej vo Zvolene. „Strávil som vo Zvolene päť pekných rokov,“ povedal Antonín Juříček, ktorý dnes ako konateľ vedie najväčší drevársky podnik v regióne, Bučinu DDD. Po vysokej škole sa vrátil domov na Moravu, kde nastúpil do drevárskeho závodu vo svojom rodisku. Od majstra sa za niekoľko rokov vypracoval na riaditeľa. V roku 1996 z firmy odišiel a založil si vlastnú spoločnosť zameranú na poradenstvo. Pre drevárske firmy vypracovával projekty a štúdie ako zeefektívniť výrobu a pod. Keď spolupracoval s akciovkou CE WOOD zo Zlína ponúkli mu, aby to čo navrhol, aj zrealizoval. Výzvu prijal a ešte v roku 1996 nastúpil do funkcie generálneho riaditeľa. „Behom poldruha roka sa nám podarilo dostať spoločnosť do dobrých finančných čísiel,“ dodal A. Juříček. Ako dnes priznáva, nebolo to jednoduché. V roku 2003 zmenili majitelia stratégiu a on svoje pôsobenie vo firme ukončil. Skôr ako sa stihol vrátiť k poradenstvu, oslovila ho jihlavská spoločnosť Kronospan, ktorá bola dovtedy najväčším konkurentom jeho bývalej firmy. „Ponúkli mi prácu buď v Jihlave alebo vo Zvolene, kde už mali s Bučinou rozjednané odkúpenie divízie drevotrieskových dosiek. Rozhodol som sa pre Zvolen,“ vysvetlil svoje začiatky vo Zvolene A. Juříček. Kým dovtedy pracoval pre české spoločnosti, teraz sa mu núkala možnosť spoznať prácu v zahraničnej firme. Vo Zvolene začal v marci 2003. Dnes je Bučina DDD najväčším výrobcom drevotrieskových dosiek na Slovensku. Vlani odkúpila celý areál bývalej Bučiny, okrem energetiky.
Má manažér čas na záľuby?
Vzhľadom k tomu, že som vo Zvolene od pondelka do piatku, na záľuby nemám čas. Som rád, keď mám chvíľku pokoja doma. Rád si prečítam knihu, v zime sa lyžujem, v lete idem k moru. Občas chodím na ryby. Do roku 1990 som bol aktívnym šachistom, teraz si ho zahrám už len rekreačne.
Rodina si na tento režim zvykla?
Som rozvedený, inak by som túto prácu ani nemohol robiť. Obaja synovia študujú na vysokých školách.
Našiel by ste uplatnenie aj v inom odbore?
Ponuky stále dostávam, no myslím si, že manažér by mal vedieť nielen riadiť spoločnosť, ale mal by mať aj odborné znalosti. Ak nevie posúdiť, či to číslo, ktoré dostal, je skutočne dobré, potom môže urobiť zlé rozhodnutie. A to môže mať zlé dôsledky pre celú firmu. Aj preto nemám ambície ísť do iného odboru.
Váš najkrajší životný zážitok?
Jednoznačne narodenie mojich synov. A čo sa týka práce... Keď prídete do novej firmy, prvé výsledky môžete mať najskôr za pol roka. Musíte navyše presvedčiť polovicu zamestnancov, že to skutočne má zmysel. Keď sa dostavia výsledky, pridá sa možno ďalších dvadsať – tridsať percent zamestnancov, ktorí dovtedy čakali ako všetko dopadne. Keď vidíte, že celá firma ťahá jedným smerom, to je dobrý zážitok.
Čo máte najradšej? Napríklad z jedla...
Pri takejto práci to s jedlom nie je žiadna sláva. Som z Moravy a rád si dám dobré víno. Síce málokedy, pretože stále jazdím, no z času na čas si nájdem čas a s kamarátmi si posedíme v pivnici s kvalitnými vínami. Tú atmosféru mám rád.
Čoho by ste sa v živote nedokázali vzdať?
To je ťažká otázka, nikdy som o tom neuvažoval. Pre každého človeka je dôležité zdravie. Bez neho by nedokázal zrealizovať svoje vízie.
Aké vlastnosti neznášate na ľuďoch?
Povedal by som to inak. Ak sa k dosiahnutiu dobrého cieľa použijú zlé prostriedky, prestáva byť cieľ dobrý. Aspoň pre mňa. Nemám rád ľudí, ktorí prekračujú morálne a zákonné štandardy k dosiahnutiu svojho cieľa.
Je niečo, na čo by ste sa nedali nahovoriť? Napríklad extrémny šport...
Šport? To neviem. Určite by ste ma nenahovorili na nič nezákonné. Už som sa stretol s čímkoľvek, od ponúkania úplatkov až po... Tieto veci nemám rád, vždy som pracoval tak, akoby firma bola moja. Aj keď som bol v nej zamestnancom.
(ms)
