Zvolen – Vinohrady vinárov potešili. „Bol to jeden z najlepších rokov z posledných desiatich až pätnástich,“ povedal vinár Jaroslav Knápek zo Zvolena. Nepovedal nič nové. O tom, že táto sezóna bude vynikajúca, sa hovorilo ešte pred začiatkom zberu hrozna. Skvelá úroda bola i v roku 2003, no na minulý predsa len nemala. Čo je pre vinárov najlepšie? „Hrozno potrebuje veľa slnka, potom je aj menej chorôb,“ vysvetlil vinár. Okrem niekoľkých dní v lete, kedy sa rozšírila plieseň sivá, bol rok skutočne dobrý. Počasie prialo najmä odrodám s väčšími plodmi, ktoré mali priam úžasnú cukornatosť. „Najmä na červené vína je to úžasne dobrý rok,“ dodal J. Knápek. Vo svojich vinohradoch, ktoré má na svahoch v okolí Rykynčíc, dosahoval skutočne vysoký obsah cukru – až 25 kilogramov cukru na sto litrov muštu. Čo to zmení na vínach? „Vína budú plné – telnaté. Niektoré sme museli nechať aj polosuché. Budú obsahovať okolo trinásť percent alkoholu a ešte približne 25 až 30 gramov zbytkového cukru. Keď necháte prekvasiť čistý cukor, tak vám vyjde až pätnásť percent alkoholu. A to už človek potrebuje obruče okolo hlavy,“ zasmial sa vinár. Niektoré odrody zberali v predstihu, keď ešte mali menej cukru a viac kyseliny. Aby mali aj suché vína. Obsah cukru v hrozne musí vinár dôkladne kontrolovať. Refraktometer je zariadenie, ktorým sa to dá celkom presne. „Náhodne vyberáme bobuľky hrozna a šťavu rozkvapkáme na zrkadlo. Na ňom proti svetlu pekne vidieť, ako veľa cukru hrozno obsahuje,“ vysvetlil vinár. Podľa obsahu cukru musí vedieť zorganizovať aj zber. Táto jeseň však bola úžasne teplá a obsah cukru sa menil doslova zo dňa na deň. Organizovať zber bolo veľmi zložité, preto aj suchých vín je menej.
Je už slovenský spotrebiteľ skutočným fajnšmekrom? „Ekonomická situácia núti ľudí siahať skôr po lacnejších, dovážaných vínach. Aké to však môžu byť vína, keď prejdú cez troch štyroch predajcov a stále sú lacné...,“ pýta sa J. Knápek. Podľa neho náš trh zaplavili vína z Talianska, Španielska i Maďarska. Koľkokrát sa vraj tvária ako domáca produkcia. Na druhej strane stále silnie vrstva ľudí, ktorí dávajú prednosť kvalite a produkcii z prvej ruky, teda priamo od výrobcu.
Milan SUJA
Menšie výnosy, no kvalitnejšie víno...
„Sme zapojení do integrovanej produkcie hrozna, to znamená, že vinohrady nestriekame žiadnymi insekticídmi. Viac ako chemickú ochranu používame biologickú...,“ vysvetlil nám vinár Jaroslav Knápek. S integrovanou produkciou hrozna začali vinári už v roku 2002. Predchádzajúca vláda však nemala záujem o rozvoj tejto oblasti, pritom na takúto produkciu mohli vinári dostať i dotáciu. Až nový minister dal všetko do pohybu a prvýkrát peniaze z Európskej únie možno vinári skutočne i dostanú. Na Slovensku je do integrovanej produkcie zapojených len dvanásť pestovateľov, čo je v percentách okolo päť percent z celej produkcie. Normy na takúto výrobu sú prísne, vinohrad musí byť napríklad zatrávnený. Integrovaná produkcia totiž nevynáša toľko, koľko produkcia bežná. Kým z hektára pri takomto hospodárení má vinár päť ton hrozna, v normálnom je to desať i dvanásť ton na hektár. O čo menšie sú výnosy, o to kvalitnejšie je víno. Základom integrovanej produkcie je dravá roztoč. Namiesto chémie pracuje malý chrobák. Toho vychovajú v určitom prostredí a neskôr prenesú do vinohradu. Tam žije, množí sa a pracuje pre vinára. Chemická výživa je pri integrovanej produkcii minimálna. Hnojivo napríklad nakupujú až v Holandsku – slepačí trus v granulách. Je to základ výživy. Integrovaná produkcia je pritom veľmi šetrná k prírode. Vo vinohrade stretnete užovky, jašterice, nájdete množstvo vtáčích hniezd. Prečo aj nie, veď ich neohrozuje žiaden nebezpečný postrek. (ms)
