„Nie, nebolí to,“ odvetila sebavedome Lucia Andová z Bratislavy, ktorú sme stretli vo Zvolene. V uchu mala asi päť centimetrov dlhý jelení paroh. Na prvý pohľad to vyzeralo akoby k nemu prišla pri nejakom nešťastí, no opak bol pravdou. Sama si zapichla paroh do ušného laloku. Pre nás starších nepochopiteľné, pre mladých možno in. „Najprv som tam mala jednu náušnicu, potom dve, tri... Keď to bolo väčšie, mala som tam paličku, neskôr i ceruzku,“ vysvetlila svoje experimentovanie so skrášľovaním ucha a dodala: „No a teraz mám paroh z jeleňa.“ Reakcie na jej okrasu sú rôzne. Mladším sa väčšinou páči, pripadá im to zaujímavé a umelecké. A tí skôr narodení... „Jasné, starší to veľmi nezvládajú,“ zasmiala sa. Okrem jelenieho parohu má na tele nejeden piercing. Koľko presne, to ani nevedela, v minulosti ich mala i šestnásť. Piercing si zakladá väčšinou sama a robí ho aj iným. Aby bol piercing bezpečný, musia sa dodržať hygienické zásady. „Keď si to človek robí doma ihlou na šitie, tak je to riskantné, no v štúdiách je hygiena na dobrej úrovni. Je to rovnaké, ako keď deťom prepichujú uši. Tak isto sa prepichuje pera, nos alebo iné veci,“ dodala Lucia.
(ms)
