Od postáv sa učil
„Divadlo pomkýna k vyššiemu cieľu. Od mnohých postáv som sa niečo naučil, v mnohom som sa poučil. V tom má herec výhodu; všetko to interesantné, čo si od postavy vezme, môže uplatniť aj v živote. Ja, pokiaľ som mohol, odovzdával som divadlu všetko, čo vo mne bolo, čo som bol schopný urobiť. Je to vzájomné pnutie divadla a herca medzi sebou, a ak sa to podarí, je to najkrajšie, čo môže herec zažiť,“ povedal Andrej Mojžiš (1925) o svojom vzťahu k divadlu. Narodil sa v Kremnici, umeleckú kariéru profesionálneho divadelníka začal vo Zvolene v roku 1953 a stal sa jedným z najobsadzovanejších mimobratislavských hercov vo filme aj televízii. Dnes si už užíva dôchodok - najradšej na svojej chalupe. Vo zvolenskej činohre momentálne hosťuje v inscenácii Hugo Karas. Príležitostne robí pre rozhlas a v máji by mal začať filmovať. Ponúkli mu totiž postavu starého otca v pripravovanom televíznom videofilme Návrat do života podľa poviedky Dobroslava Chrobáka.
Zaostávame 20 – 30 rokov
„Les pre mňa znamená život. Dal mi živobytie, pre mňa je to však aj zdroj čistého vzduchu, vody, zdravia...“ uviedol Eugen Rónay, ktorý 9. marca oslávi 80 rokov. Narodil sa v Ľubici v okrese Kežmarok. Vyrastal pod Tatrami, ktoré mu učarili, a keďže jeho otec bol takisto lesníkom, prirodzene išiel v jeho stopách. Nezameral sa však na biológiu lesa, ale na lesnú techniku. Na mechanizáciu, využitie dreva, jeho opracovanie... Tvrdí, že ešte aj dnes v mechanizácii zaostávame za vyspelými krajinami západnej Európy 20 – 30 rokov. Pozná nielen slovenské hory. Pochodil kus sveta od polárneho kruhu až po Egejské more a Kaukaz a poznatky využil vo výučbe a vo vedecko-výskumnej práci. Vo Zvolene pôsobí od roku 1952, bol dlhodobým vedúcim Katedry lesnej ťažby a mechanizácie Technickej univerzity, sedem rokov zastával aj funkciu prodekana lesníckej fakulty. Jeho profilové predmety boli Lesná ťažba, Lesná doprava, Komplexná technológia výroby dreva. Je autorom celoštátnych učebníc a učebných textov a dodnes, hoci už v roku 1993 odišiel do dôchodku, publikuje odborné články. Ako vysokoškolský profesor prednášal aj vo Viedni, v Helsinkách, v Drážďanoch a v maďarskom Šoprone.
Do Hriňovej sa rád vracia
„Keď my si nebudeme vážiť to, čo sme vytvorili, nebude si nás vážiť ani ostatný svet,“ uviedol v Sieni ústavy Bratislavského hradu Štefan Nosáľ (1927). „Slováci sú schopní vytvárať hodnoty, ktoré sú dobré nielen pre nás, ale aj pre iné národy,“ pripomenul. Zakladateľ umeleckého súboru Lúčnica, umelecký vedúci a choreograf súboru a tiež tanečník, režisér a pedagóg pochádza z Hriňovej. Spomienky zo svojho života v tomto poprednom folklórnom súbore zhrnul v knihe Môj život Lúčnica, kde okrem prepojenia osobného života so životom súboru prináša aj cestopisné črty zo zájazdov po celom svete za vyše polstoročia. V Bratislave býva už takmer 60 rokov, do Hriňovej sa však rád vracia. Nikdy si nenechá ujsť príležitosť na návštevu Folklórnych slávností pod Poľanou, no Hriňovú obyčajne navštívi viackrát do roka. „Mám tu predsa rodinu,“ doplnil.
(moj, ms, sita)
