Katarína Baranová, riaditeľka zdravotnej poisťovne Dôvera
Som Zvolenčanka, tu som sa narodila a tu stále žijem. Od detstva som sa aktívne venovala športu, volejbal som dokonca hrávala za žiacke, neskôr za dorastenecké družstvo Zvolena. Rodičia aj moji známi dodnes na mňa spomínajú ako na dievčatko s vrkôčikmi, ktoré pravidelne meria cestu na letný štadión s obrovskou sieťou volejbalových lôpt. Vyštudovala som Vysokú školu ekonomickú v Banskej Bystrici, odbor ekonomika cestovného ruchu a spoločného stravovania. Môj sen pracovať v oblasti cestovného ruchu a hotelierstva sa rýchlo rozplynul, keď som po skončení školy dostala ponuku pracovať vo zvolenskej nemocnici s poliklinikou. Keď som sa zoznámila s dovtedy pre mňa neznámym a špecifickým svetom ekonomiky zdravotníctva, dostala som šancu šéfovať oddeleniu, ktoré v tom čase vznikalo a malo na starosti styk so zdravotnými poisťovňami. Práve tu sa začala moja dráha zdravotníka – poisťováka. Bola to pre mňa vynikajúca škola – vznikalo niečo nové a ja som bola pri tom. Po určitom čase ma lákalo skúsiť si prácu aj na druhom brehu, čiže v zdravotnej poisťovni. V roku 1998 som prijala ponuku Vzájomnej zdravotnej poisťovne Dôvera na vedúci post ekonomického odboru. Od roku 2002 som riaditeľkou pobočky. Práca v zdravotnej poisťovni je dynamická, zodpovedná, veď pre každého človeka je najcennejšou hodnotou zdravie. Hovorí sa síce, že zdravie si za žiadne peniaze nekúpiš, ale bez peňazí to tiež nejde. Práve peniaze sú dnes najboľavejším miestom nášho zdravotníctva. A práve my sme tí, ktorí narábajú s peniazmi a financujeme tých, ktorí pomáhajú nám všetkým. Nie je to práca o ôsmich hodinách, ale klamala by som, keby som tvrdila, že mi to prekáža. Je to môj životný štýl. To, že pôsobím v poisťovni nejaký ten rok, sa na mne aj prejavuje. Rovnako ako pri iných profesiách. Neraz sa pristihnem pri tom, že pri riešení zdravotného problému mojich blízkych „kalkulujem“ v hlave aj jeho finančnú stránku. Keďže poznám svoje workoholické sklony, snažím sa ich kompenzovať kvalitným oddychom s rodinou. Víkend má pre mňa veľký význam, snažím sa vychutnať si spoločné chvíle s manželom a 11-ročným synom Viktorom.
O akom povolaní ste snívali ako dieťa?
V mojich detských predstavách sa striedali rôzne typické dievčenské povolania, ale vždy „vyhrávala“ učiteľka v škole.
Z akých predmetov ste v škole mávali hrôzu?
Patrila som k žiakom, ktorým nespôsoboval nijaký predmet hrôzu, ale inklinovala som k jazykom. Dodnes slušne ovládam nemčinu a ruštinu.
Čo by ste najradšej robili dnes, keby ste neboli riaditeľkou poisťovne?
Bavila by ma práca vo vlastnej firme v oblasti služieb, cestovného ruchu, hotelierstva.
Vaše záľuby?
Keďže je hektika sprievodný jav súčasného života, snažím sa dostatok síl nazbierať prechádzkami, výletmi a piknikmi s rodinou. To máme radi. Z aktívneho oddychu obľubujem plávanie, bicyklovanie a nekonečné pokusy o aerobik.
Čo považujete za najväčšiu vzácnosť?
Narodenie človeka.
Čo vás dokáže rozčúliť?
Ľudská hlúposť, proti ktorej zlyhávajú všetky prostriedky boja. A klamstvo.
Čo rozveseliť?
Stretnutie s rodinou a priateľmi pri rozprávaní tých istých, večne zábavných zážitkov a historiek z detstva a štúdií.
Váš najobľúbenejší autor a najobľúbenejšia kniha?
Každá, na ktorú si nájdem čas.
Najobľúbenejší film a najobľúbenejší herec?
Film Všetci moji blízki, herec Richard Gere.
Aká hudba sa vám páči?
Každá, ktorá má dobre naladí, ale k mojim „naj“ patrí Sting, Phil Collins, Zuzana Smatanová, I.M.T. Smile.
Čo vo vás dokáže vzbudiť pocit šťastia?
Slnečné ráno bez oblakov.
Čo vo vás vyvoláva pocity zúfalstva?
Pocit bezmocnosti, keď sa už nedá niekomu blízkemu pomôcť.
Čo vám dokáže zlepšiť náladu?
Ohromne mi zlepší náladu, keď zvládnem v práci problém, ktorý sa spočiatku javil ako neriešiteľný. V súkromí stretnutie s dobrou priateľkou, s ktorou sa máme stále o čom rozprávať.
Čo alebo kto vás naposledy najviac potešil?
Rozžiarená tvár môjho syna pri rozbaľovaní vianočných darčekov.
Kde inde by ste chceli žiť?
Som spokojná tam, kde žijem a vždy sa veľmi rada vraciam z ciest späť na Slovensko s pocitom, že sem patrím a mám tu svoju rodinu.
Ktorá vlastnosť vám komplikuje život?
Puntičkárstvo, občas až prílišná precíznosť. Na druhej strane, niekedy mi práve tieto vlastnosti prinášajú úspech.
(moj)
