Emil Šramko, primár chirurgického oddelenia NsP Vaše zdravie Zvolen
Narodil som sa pred päťdesiatimi rokmi vo Zvolene. Prišiel som na svet jedenásť rokov po staršom bratovi, ktorý dostal meno po otcovi, Pavel. Neviem prečo mi rodičia vybrali meno Emil, v rodine som jediný. Študoval som na gymnáziu a po maturite medicínu v Martine. Tam som sa zoznámil aj s manželkou. Je tiež lekárka – neurologička a máme dvoch synov. Starší študuje piaty rok medicínu a mladší druhý rok filozofiu. Po skončení školy som začal pracovať vo zvolenskej nemocnici. Na chirurgii nebolo voľné miesto, tak som nastúpil na anesteziologické oddelenie. V rámci cirkulácie som prešiel viacerými ambulanciami, až kým sa neuvoľnilo miesto na chirurgii. Spravil som si atestáciu z tohto odboru a tri roky som robil aj v chirurgickej ambulancii v Detve. Potom som si urobil druhú atestáciu a v roku 1996 som sa prihlásil na konkurz za primára krupinskej nemocnice. Vyhral som ho a stal som sa primárom chirurgického oddelenia. Venoval som sa aj laparoskopii a artroskopii, ktoré sa dovtedy v tejto nemocnici nerobili. V roku 1999 som pomáhal pri zakladaní Mestskej nemocnice n.o. v Krupine a bol som menovaný na post jej riaditeľa. Keď prevzala zvolenskú nemocnicu spoločnosť Vaše zdravie, dostal som sa do jej správnej rady a po odchode primára chirurgie Ježíka do dôchodku som ho od 1. januára tohto roku nahradil vo funkcii.
Stihnete sa popri práci venovať aj záľubám?
Hudba sa ťahá celým mojím životom. Začal som hrať v štyroch rokoch a prestal som asi pred desiatimi rokmi, kedy som nastúpil na post primára chirurgie v krupinskej nemocnici. Už v študentských rokoch sme mali kapelu, s ktorou sme hrávali na svadbách a zábavách. Hrám na klávesy, gitaru a harmoniku. Okrem hudby mám rád šport, hlavne tenis a plávanie.
Nerozmýšľali ste nad tým, že by ste sa stali profesionálnym hudobníkom?
V čase, keď som chodil na gymnázium, ma hudba veľmi bavila a sprevádzala ma celým životom. Okrem kapely som hrával aj v súbore Zornička a v Maríne. Zvažoval som aj možnosť stať sa profesionálom, no potom ma pritiahla medicína. Chirurgia je krásny odbor a dokáže naplniť život človeka. Myslím, že som spravil dobre. Hudba sa dá robiť aj popri povolaní.
Aký je váš najkrajší zážitok v živote?
V prvom rade narodenie detí. Rovnako silným zážitkom sú aj úspechy v práci, ktoré sa človeku vryjú do pamäti. U mňa to bola napríklad laparoskopická operácia pankreasu, ktorú som robil ako prvý na Slovensku.
A najhorší?
Asi strata otca v mojom šestnástom roku. Vtedy sa mi zmenil celý život.
Čo je vašim najväčším kladom?
Je ťažké hodnotiť sám seba, aby to nevyznelo ako chvála. Myslím si, že som otvorený a s každým sa snažím vyjsť po dobrom. Poviem ľuďom rovno do očí, čo si myslím a pokiaľ som presvedčený, že môj názor je dobrý, snažím sa ho presadiť.
Máte aj nejaký zlozvyk?
Na žiadny si neviem spomenúť. Nikdy v živote som nefajčil, hoci som sa pohyboval medzi muzikantmi a v kapele si všetci okrem mňa zapálili. Neholdujem ani alkoholu a kávičku si tiež dám len sem-tam. Dokonca ma manželka priviedla aj k udržiavaniu poriadku.
Na čo by ste sa nikdy nedali nahovoriť?
Nikdy som nebol v žiadnej politickej strane a nemienim do žiadnej vstúpiť, i keď som mal viacero ponúk. Myslím si, že politika do zdravotníctva nepatrí.
Bez čoho by ste sa nedokázali zaobísť, ak vynecháme rodinu?
Bez medicíny. Som vo veku, kedy chcem v chirurgii ešte niečo dokázať.
O čom sa vám najčastejšie sníva?
O práci. Ak sa niektorému pacientovi skomplikuje zdravotný stav, tak mávam ťažké sny. Riešim postup jeho liečby...
Ste v niečom aj antitalent?
Som dosť všestranne zameraný. Doma si dokážem opraviť bežné závady, niekedy som si vedel opraviť aj auto. Viem sa pohybovať aj v kuchyni a ovládam základné zručnosti v tomto odbore. Niektorí známi napríklad chcú len kávu, ktorú uvarím ja.
Aké je vaše najobľúbenejšie jedlo?
Nie som prieberčivý a zjem všetko, no preferujem mäsité a pikantné jedlá.
(schv)
