Nie práve typická zima ovplyvňuje všetko, poľnohospodárstvo nie je výnimkou.
Je lepšia alebo horšia? „Zatiaľ sa nedá povedať, že by priebeh zimy ohrozoval rastlinnú výrobu. Absencia zrážok poslednú jeseň však bola mimoriadna,“ povedal riaditeľ Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory vo Zvolene Ondrej Šmál. September a október boli mesiacmi veľmi chudobnými na zrážky. V niektorých chotároch si takýto úbytok zrážok nepamätali aj dvadsať rokov. „Ľahko sa brala kukurica a ani sejba nebola ťažká, oziminy však zišli veľmi zle,“ dodal riaditeľ. Našťastie obilninám pomohlo mierne počasie. To sa ešte pred niekoľkými dňami na zimu nepodobalo. Podľa riaditeľa Šmála je v súčasnosti najväčším nebezpečenstvom možné prudké ochladenie, najmä keď chýba snehový prikrývka, ktorá plodiny chráni pred extrémami počasia. Prudké mrazy by ich zničili a družstvá by na jar museli polia znovu obsiať. „Druhým nebezpečenstvom je zvýšený výskyt plesní a vírusov. Tie sa však dajú eliminovať postrekmi,“ vysvetlil Ondrej Šmál. Minulotýždňové sneženie privítal, ideálna by vraj bola pätnásť až dvadsaťcentimetrová hrúbka snehu. Teraz by plodiny chránila, na jar by topiaci sa sneh pomohol eliminovať úbytok zrážok. „Mohlo by tiež trochu primrznúť, aby sneh vydržal aspoň do februára,“ povedal Ondrej Šmál.
Situácia však nie je kritická ani pri drevinách. Pri takejto teplej zime hrozilo, že niektoré dreviny nasajú do seba priveľa vlahy. Príchod tuhých mrazov by ich potom zničil. Veľmi citlivé sú najmä marhule a višne, problémy by vraj mali všetky kôstkoviny. Teplá zima však pomohla poľnohospodárom znížiť prevádzkové náklady. Nemusia odhŕňať sneh z ciest, nezamŕzajú im napájačky... Pri preprave majú tiež nižšie náklady. „Po tejto stránke je to pre poľnohospodárov plus,“ dodal spokojne O. Šmál.
(ms)
