Anna sa prebojovala do finálovej dvanástky súťaže krásy Miss Slovensko 2007. Do súťaže sa tento rok prihlásilo takmer tisíc dievčat, ktoré prišli vyskúšať šťastie na regionálne castingy. Z nich odborná porota vybrala 63 adeptiek do neverejného semifinále, z ktorého vzišla finálová dvanástka a jedna náhradníčka. Dievčatá čaká trojmesačná príprava na záverečné finále, ktoré sa uskutoční 28. apríla. Začiatkom februára odlietajú na sústredenie do Egypta. „Samozrejme, teším sa, ale už nás upozornili, že to nebude žiadna dovolenka, žiadne opaľovanie ani kúpanie v mori, ale každý deň tvrdá makačka,“ hovorí Anna, ktorá bude súťažiť pod poradovým číslom 5. Zatiaľ nepatrí toto číslo medzi jej osudové, dúfa však, že na súťaži jej prinesie šťastie. Na súťaž ju viac-menej nahovoril otec. „Hovoril mi, aby som išla aspoň na casting – vyskúšať šťastie,“ prezrádza. Oplatilo sa, Anna však hovorí, že keď videla ostatné finalistky, sebavedomie jej trochu opadlo. „Všetky sú veľmi pekné a charizmatické. Zatiaľ medzi nami veľké konkurenčné boje neboli, ale do finále to určite príde.“ Súťaž, hovorí, neprežíva, berie ju športovo. Vie, že ak sa aj nedostane do prvej trojky, určite dostane zaujímavé ponuky. Napokon, vo svete modelingu sa pohybuje už od svojich štrnástich rokov. A hoci je na žiaru reflektorov z módnych mól zvyknutá, obáva sa, že trémy na finálovom večere sa nezbaví. „To som si istá, že budem mať trému,“ priznáva. „Už na prvej prezentácii finálovej dvanástky v hoteli Holiday Inn to boli veľké stresy. A to v podstate o nič nešlo, no toľko fotoaparátov pokope som ešte nevidela.“
Anna sa narodila vo Zvolene, no prakticky od narodenia žije s rodičmi v Kováčovej. Vlani zmaturovala na zvolenskom osemročnom gymnáziu a teraz študuje angličtinu a slovenčinu na Fakulte humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici - učiteľstvo pre stredné školy. A aké sú jej predstavy po skončení školy? „Ťažko povedať... Chcela by som učiť, preto som sa rozhodla pre toto štúdium, no po skončení školy určite chceme s priateľom ísť na nejaký čas do zahraničia, trochu cestovať, a chcem sa ešte naučiť jeden – dva jazyky. Na gymnáziu sme mali dva roky taliančinu a šesť rokov francúzštinu, takže sa v nich chcem zdokonaliť do tej miery, aby som ich vedela používať plynulo. Hlavne taliančinu, tá sa mi páči odjakživa.“ Cestovanie patrí k jej záľubám, veľké sny o ďalekých krajinách však nemá. „V lete sme boli s priateľom vo Veľkej Británii. Chystáme sa prejsť krížom-krážom Taliansko, milujem túto krajinu, a potom Francúzsko, ktoré ma takisto fascinuje.“ Zaujíma sa predovšetkým o umenie. Vzťah k nemu zdedila po mame, ktorá je členkou známeho výtvarného združenia Zvolenská sedmička. Pracuje v rehabilitačnom ústave v Kováčovej v keramickej dielni, slúžiacej pre pacientov na terapiu prácou. Jej otec podniká v oblasti klampiarskych a izolačných prác. Doma ju podporuje aj 13-ročný brat Juraj, ktorý sa spolužiakom svojou staršou krásnou sestrou chváli.
Anna meria 175 centimetrov, no na to, aby si uchovala štíhlu líniu, musí dbať. „V tomto smere patrím k tým menej šťastným typom žien, na figúru si musím dávať pozor. Teraz je to už však prakticky bezbolestné, pretože uprednostňujem zdravý životný štýl. Hriešne jedlá, od ktorých sa priberá, mi už prestali chutiť, takže žiadne striktné diéty držať nemusím. Pravidelne však športujem. V lete je to beh, plávanie, v zime lyžovanie, korčuľovanie, snowboarding...“ Jej momentálne miery sú 87 - 61 – 91, ale do finále chce Anna ešte na sebe popracovať. „Zistila som, že fotoobjektív aj kamera pridávajú kilá, takže si chcem trochu vyformovať postavu,“ prezradí.
Anna o sebe hovorí, že je dobrosrdečná optimistka, ale vie byť aj riadne tvrdohlavá, to má vraj po otcovi. Ak ju chce niekto presvedčiť, musí mať silné argumenty. Prílišná dobrota jej však trochu komplikuje život, mnohí túto jej vlastnosť využívajú a zneužívajú. Svet šoubiznisu jej však hrany dobrosrdečnosti určite obrúsi.
Ľuba MOJŽIŠOVÁ
