Ošípané z veľkochovov sa na trichinelu, čiže svalovca, vyšetrujú u nás už od 19. storočia. Od februára sa musia kvôli možnej nákaze vyšetriť aj ošípané chované pre súkromnú domácu spotrebu. Ak zalistujeme v minulosti, zistíme, že aj v 20. storočí podliehali domáce zakáľačky rôznym príkazom. Napríklad v tridsiatych až päťdesiatych rokoch platilo, že ak chcel gazda zabiť brava, potreboval k tomu úradné povolenie. A to dostal len vtedy, keď štátu odovzdal určitý počet vajíčok, mlieko, obilniny či zemiaky. Roľník v tých časoch musel zo zakáľačky odovzdať podľa početnosti rodiny a váhy prasaťa aj prikázané kilá masti, časť bravčovej kože a kostí. Za čias prezidenta Antonína Novotného sa zas z ošípanej odovzdával tzv. krupón (podľa výkladového slovníka je krupónom v garbiarskej terminológii koža zbavená menejcenných okrajov). Regionálna veterinárna lekárka Oľga Luptáková nepredpokladá, že ľudia budú robiť zakáľačky načierno, pretože „vyšetrenia sú rýchle, bezplatné a navyše ľuďom ide o ich vlastné zdravie,“ poznamenala. Minulý týždeň už mali nahlásenú prvú zakáľačku, robili ju v sobotu v Bzovíku. Otáznymi však zostávajú zakáľačky na vzdialených lazoch, kde mnohí dodnes nemajú telefón a na staré kolená ani nie sú náchylní osvojovať si rôzne novinky. Aj v minulosti dedinčania tieto povinnosti obchádzali, prasiatka chovali v tajnosti a keď prišiel čas zakáľačky, tá sa odohrávala pod rúškom tmy. K ľudskej mentalite však patrí aj závisť, a tak sa veselo aj udávalo. Gazdovi utajenej zakáľačky hrozil súd, pokuta či konfiškácia mäsa. Udávanie však nie je podľa Oľgy Luptákovej cieľ tohto zákona. „Ak sa niečo také stane, budeme to musieť riešiť v rámci priestupkového konania, no nechceme, aby sa to zvrhlo na udávanie. Vyšetrenie je predsa v záujme každého,“ zdôraznila a pripomenula nedávny prípad v Komárne, kde sa trichinelou z ošípanej nakazila celá rodina.
(moj)
