Nositeľmi trichinelózy sú napríklad hlodavce, ktoré si vždy nájdu cestu aj do väčších hospodárskych budov či menších chlievov. A keďže je známe, že prasa zožerie všetko, nie je vylúčené, že nezje aj nakazeného potkana. V tom okamihu sa však nainfikuje takisto. Parazit si našiel nového hostiteľa. Pôsobením tráviacich štiav sa v žalúdku prasaťa uvoľnia larvy, ktoré prechádzajú do tenkého čreva, kde sa z nich vyvíjajú pohlavne zrelé červy. Samičky počas niekoľkých týždňov rodia priamo do krvného obehu malé larvičky, ktoré sa dostávajú do svalov. Larvy rastú, špirálovito sa stáčajú a opúzdrujú a približne po mesiaci sú infekčné. V svalovine prežívajú dlhé roky.
Vysoké teploty pri varení, ale aj zmrazovanie parazity v mäse zabijú, rizikom je surové alebo nedostatočne tepelne upravené mäso, predovšetkým teda klobáska. Vážnosť nákazy závisí podľa regionálnej veterinárnej lekárky Oľgy Luptákovej aj od dávky skonzumovaného mäsa, ktoré bolo infikované. „Jediný, kto konzumuje na zabíjačke surové mäso, je mäsiar alebo domáci pán, keď degustuje zmes na klobásy, je to však také malé množstvo, ktoré by nemalo predstavovať riziko nakazenia. A čo sa týka klobás, výsledky vyšetrení budú skôr, ako opustia udiareň. Ak vyšetrenie nič nezistí, môžu si túto zabíjačkovú špecialitu vychutnávať s istotou, že im nič nehrozí. Ak by však bolo mäso nakazené a gazda neposkytne vzorku na vyšetrenie, môže si jedením klobás spôsobiť veľké zdravotné problémy. Sebe a všetkým v rodine. Po zjedení nakazeného mäsa sa príznaky prejavujú najskôr ako obyčajná črevná chrípka. Prvá fáza je sprevádzaná prakticky iba hnačkami. Horšie je, keď larvy preniknú do svalov, čo je veľmi bolestivé. Ochorenie môže spôsobiť trvalú invaliditu a v niektorých prípadoch dokonca aj smrť,“ dodala lekárka. Trichinelou môžu byť nakazené aj diviaky, živiace sa zdochnutou zverou. Ak preto niekto zvykne do klobás zamiešať aj kus diviny, je tu rovnaké riziko nákazy.
(moj)
