Furmanské remeslo, ako sa občas nazýva drina s koňmi v hore, sa čoraz častejšie dedí. Starí furmani zaučujú doň svojich potomkov celé roky. Zo začiatku len tak občas, potom pričuchnú k robote a odrazu si ani nevedia predstaviť, že by robili niečo iné. Veď kone sú pre nejednu rodinu zdrojom všetkých príjmov...
Otec a syn. Furman a jeho pomocník. Ak by ste však predpokladali, že furmanom je otec a pomocníkom osemnásťročný syn, mýlili by ste sa. Na furmanských pretekoch v Hriňovej 27. januára bol práve otec – Ján Francisty z Krupiny v úlohe pomocníka. A nie prvýkrát. „To nie... Už viackrát sme takto pretekali. Na pretekoch si občas vypomáhame aj s kamarátmi – on robí pomocníka mne a ja jemu,“ povedal Ján Francisty starší - úspešný furman, ktorý bol v minulosti dokonca i majstrom Slovenska. V posledných rokoch ho na furmanských pretekoch vídavame so synom. Ako sa mladému Francistymu popri otcovi darí? „Dobre. Už dávno je riadnym furmanom, veď popri koňoch sa pohyboval od svojho narodenia,“ doplnil otec. Na rozdiel od otca, ktorého práca pri koňoch živí, syn si stále plní študentské povinnosti na lesníckej škole. Napriek tomu získal vraj už dostatočnú prax aj pre prácu v hore, veď cez prázdniny otcovi s koňmi neraz pomáhal. „Keď má čas, tak je furt so mnou v hore,“ skonštatoval otec. A čo sa týka súťaží, nie je mladý furman o nič neskúsenejší. Ako trinásťročný vyhral furmanské preteky v Kováčovej. Jeho kôň vraj potiahol záťaž o pár centimetrov ďalej ako otcov. V sobotu sa v Hriňovej Francistyovcom nevodilo najhoršie. V silovej disciplíne - v páre - síce skončili tretí, no slalom, ktorý bol ešte pred silovými disciplínami, im veľmi nevyšiel. „Pri ňom bol dosť problém s týmto ľavým koňom. Nebeží veľmi dobre. Je to dobrý kôň na prácu v hore - on ťahať bude, no beh mu veľmi nepasuje,“ doplnil Ján Francisty starší. Kým otec bol na novinárov už zvyknutý a naše otázky mu nerobili žiaden problém, Ján junior sa, ako sa ľudovo hovorí, okúňal. Osemnásťročný chlapec má väčšinou iné záujmy ako je práca okolo koní. Čo na to spolužiaci? „Nič, berú to normálne... Je to moja záľuba,“ vyslovil hrdo. Napriek tomu, že sa mu nesúťažilo zle, potvrdil, že kone viac ako jeho poslúchajú otca. Pochopiteľné, veď je s nimi každý deň.
Na stupne víťazov sa Francistyovci v celkovom poradí nedostali. Zimnú furmanskú súťaž ťažných koní v Hriňovej vyhral Štefan Stehlík z Detvy-Piešťa. Víťazstvo nebolo prekvapením, naposledy si rovnaké ocenenie odniesol aj z detvianskeho furmanského zápolenia.
(ms)
Aviu museli roztiahnuť kone
Depo, ako tak možno nazvať priestor, v ktorom sa súťažiaci aj s koňmi zdržiavali v dobe, keď nesúťažili, bolo plné zvedavcov. Tí chodili okolo koní, mlčky ich obdivovali, tu a tam sa pri niektorom z nich zastavili... A potom hodnotili. Depo bolo jednoducho miestom pre odborníkov. Aspoň väčšinou. Tu a tam vyrobilo odborníkov z radov divákov aj varené víno. To, keďže zima ukazovala svoju pravú tvár, pili na zahriatie a potom z toho boli múdri, ba priam premúdrení... Ešteže to všetko kone mlčky znášali, tak ako aj zimu. Na tú sú predsa zvyknuté. Na rozdiel od áut. Nepríjemné prekvapenie čakalo jedného z furmanov, ponáhľajúceho sa domov, keď sa pokúšal naštartovať svoju aviu. Nechytila – zima urobila svoje. A tak sa k činu dostali opäť kone. Napriek únave zo súťaže nebol pre nich problém roztiahnuť aviu aj s dvomi koňmi na korbe. (ms)
