Zábavy, karnevaly, plesy či bály, aj tradičné dedinské zakáľačky. To sú podoby tradičných fašiangov, a tak k obrazu tohto obdobia patria nielen muži vo frakoch či dámy vo večerných róbach, ale aj muži s nabrúseným nožom v ruke nad kvíliacim prasaťom a ženy v umastenej zástere s hrncom vriacej vody pred sebou...
Fašiangy sú obdobím od Troch kráľov a končia sa v utorok pred Škaredou - Popolcovou stredou. Tá je v katolíckej cirkvi dňom prísneho pôstu, ktorý trvá 40 dní až do Veľkého piatku. Pôst zaviedla kresťanská cirkev koncom 4. storočia. Ako uvádza internetový portál wikipedia, podľa prameňov z obdobia Veľkej Moravy sa u nás v 9. storočí používal termín mjasopust (koniec jedenia mäsa pred pôstom). V Česku sa toto slovo zachovalo ako masopust, na Slovensku sme neskôr prebrali nemecký názov fašiangy (fašangy), zo slova vast-schane, čo znamená výčap. Najmä mladšia generácia však dnes nevie, prečo sú fašiangy raz krátke, raz dlhé. Ich dĺžka je podmienená začiatkom predveľkonočného štyridsaťdňového pôstneho obdobia. Termín Veľkej noci je pohyblivý; môže byť medzi 22. marcom a 25. aprílom. Zaujímavá je aj pranostika súvisiaca s dĺžkou fašiangov. Hovorí sa „krátke fašiangy – dlhá zima“.
Termín Popolcovej stredy pripadá na 40. deň pred Veľkou nocou, no keďže sa do týchto 40 dní nepočítajú nedele, v praxi pripadá Popolcová streda na 47. deň pred Veľkonočnou nedeľou. V tomto roku pripadne Popolcová streda na 21. február, v roku 2008 bude 6. februára. Názov dňa pochádza zo zvyku páliť palmy či bahniatka z Kvetnej nedele z minulého roka. Takto získaný popol sa používa pri bohoslužbe Popolcovej stredy, keď sú veriaci poznačení popolom na čelo. Symbol sa vzťahuje na tradíciu sypania si popola na hlavu na znamenie pokánia pred Bohom. Poznačenie popolom je sprevádzané slovami „Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš“ alebo „Obráť sa a ver evanjeliu“.
Okrem zabíjačiek a veselíc bývali fašiangy aj časom svadieb, pretože na hospodárstve či na poli mali ľudia menej práce. Mali tak dosť času na zábavy a zo zabíjačiek aj dosť mäsa na hostiny. Navyše, jedlo v zime sa tak nekazilo a svadby trvali dlho, niekedy aj týždeň.
Počas fašiangov sa ľudia obliekali do masiek, ktoré okrem zábavnej funkcie mali aj ochranný význam. Mali chrániť proti pôsobeniu negatívnych síl, zabezpečiť úrodný rok a plodnosť hospodárskych zvierat. Posledné tri dni boli najveselšie a zábavy vrcholili v utorok poslednou muzikou pred Popolcovou stredou. Fašiangy končili pochovávaním basy.
V starej slovenčine bol známy aj termín fašiang v jednotnom čísle. Hoci pravidlá slovenského pravopisu tento variant stále pripúšťajú, dnes sa používa pomnožné podstatné meno fašiangy.
(moj)
