Druhého decembra 1937 sa v školskej kronike ocitol takýto zápis:
Učiteľ je pevnou oporou žiaka a tento cíti zodpovednosť za svoju prácu. V tomto prípade sa veliteľské postavenie mení na povinnosť radcu, pomocníka a spolupracovníka. Dostaví sa tak záujem namiesto prísnej kázne, ktorý má vplyv na akosť a intenzitu práce. Práca nemá len mechanicky poznatky hromadiť, zamestnávať rozum alebo pamäť, ale má pôsobiť na cit žiaka a jeho vôľu.
V škole bola rumunská ambulancia
Sedemdesiat rokov školy je ako život človeka. Prejde skúškami, prežije chvíle šťastné i tie menej pokojné. A svoje si užila i škola v Korytárkach. Školský rok 1944/45 nezačal v obvyklom čase - vypuklo Povstanie. Povereníctvo školstva a osvety v Banskej Bystrici odložilo začiatok školského roku na neurčito. Povstanie nemecké vojská zakrátko potlačili, školu však neobsadili a preto sa vedenie rozhodlo začať vyučovanie 20. novembra 1944. Vyučovalo sa iba do 18. decembra. Vtedy školu už obsadili nemeckí vojaci a vyprázdnili ju až po vianočných prázdninách. Približoval sa front. Desiateho februára prišli do obce rumunské a sovietske vojská a v škole zriadili rumunskú ambulanciu. Po nich v triedach zase ubytovali maďarských zajatcov, ktorí pracovali na tuneli v Podkriváni. Tí opustili školu až 10. júna 1945. Vojna sa na škole podpísala. Zborovňa dostala zásah mínometným granátom, okná na škole boli porozbíjané, odkvapy zničené... Tak ako aj plot okolo školy.
(ms)
Už sedemdesiat rokov k nej smerujú kroky žiakov z Korytárok i okolitých lazov. Dni najväčšej slávy má Základná škola v Korytárkach za sebou, kým v minulosti sa v nej učilo aj dvestošesťdesiat žiakov od prvého do deviateho ročníka, posledné roky je tu iba prvý stupeň. Starší dochádzajú do školy v susednom Kriváni. A tak korytársku školu „živí“ tridsaťpäť školákov a rovnaký počet škôlkarov. Symbolická sedemdesiatka! Korytárčania si svoju školu vážia, významné výročie oslávili druhú februárovú sobotu. Najprv v škole – ktorú pán farár posvätil, potom v kultúrnom dome. V škole sa stretli aj bývalí učitelia... Nie je ich veľa, na rozdiel od krásnych spomienok, ktoré ostali. Spomienok je neúrekom a veru v očiach starých učiteľov sa neraz zaleskli i slzy dojatia. Kultúrny program v Korytárkach nepotrebuje veľkú propagáciu, sála kultúrneho domu sa zaplnila do posledného miesta. Všetci, čo prišli neskôr, museli jednoducho stáť.
Program začali básničkami a pesničkami žiaci. Za snahu sa im ľudia odmenili potleskom aj vtedy, keď nie všetko vyšlo tak, ako si deti nacvičili. Vyvrcholením programu bolo divadelné pásmo Krštenia pod Poľanou, ktoré pripravili domáci herci. Všetko amatéri... Nápad sa zrodil dva týždne pred oslavami a tento krátky čas napokon na prípravu stačil. Išlo o skutočný vrchol osláv, hercov vhodne doplnili speváci a tanečníci domáceho súboru Podpolianski vrchári.
Tridsaťpäť detí v škole nepotrebuje veľký učiteľský zbor. „Tri,“ povedala nám riaditeľka, keď sme sa spýtali na počet učiteľov. Žiaci sa učia iba v troch triedach. Kým štvrtáci a druháci majú triedy samostatné, prváci sú v triede spolu s tretiakmi. Prečo takéto riešenie? „To dali počty žiakov. Prvákov je totiž osem a tretiaci iba dvaja. Druhákov a aj štvrtákov je v triedach o niečo viac,“ dodal riaditeľka Jarmila Paľková. Spojená trieda tretiakov a prvákov? Pedagóg to má asi zložitejšie. Podľa riaditeľky je to vraj vecou zvyku. „Možnože je náročnejšie učiť jednu triedu, v ktorej je tridsaťpäť detí, ako takúto, kde je ich napríklad desať,“ povedala riaditeľka a s úsmevom dodala: „Tu si učiteľskú robotu doslova vychutnáme.“ Legislatíva školu zatiaľ chránila, má garantované minimum, ktoré nedávno o rok opäť predĺžili. Čo bude potom? „Nuž, musíme sa snažiť vplývať na rodičov, aby deti nedávali do iných škôl,“ dodala riaditeľka. Rodičia obyčajne presunú dieťa do školy za starším súrodencom. Demografický vývoj nie je najpriaznivejší a počet žiakov kolíše i v škôlke. Jeden rok je slabší, druhý takpovediac úrodnejší.
Korytárčania si chcú školu zachovať, aj keď časť nákladov musí hradiť obecný úrad. Dokedy, to sa uvidí... Aj keď je škola v Korytárkach neveľká, má všetko, čo by správna škola mala mať. Žiaci majú k dispozícii počítačovú učebňu, svoje činnosti však môžu rozvíjať aj vo viacerých záujmových krúžkoch. Jazyková príprava je už samozrejmosťou pre tretiakov a štvrtákov. „Nízky počet žiakov je vymoženosťou, ktorú dnes niektorí ešte nedokážu oceniť. Individuálny prístup u nás nie je len frázou, ktorá sa používa na propagáciu školy. U nás je to každodenná realita,“ dodala riaditeľka Jarmila Paľková.
(ms)
