Zvolenským hrdinom druhého nitrianskeho stretnutia bol krídelník prvej formácie Luděk Krayzel. Na nedeľňajšom tréningu nám, dobre naladený, poskytol krátky rozhovor.
V poslednom stretnutí, po vašom premenenom samostatnom nájazde, ste sa stali zvolenským hrdinom. Čo vám pred ,,penaltou“ vírilo hlavou?
V jednoduchej pozícii som nebol. Na druhej strane ma potešilo, že súper predo mnou nebol úspešný a proste som skórovať nemusel. Povedal som si hop, alebo trop, a išiel na to. Som rád, že to tam padlo a my sme vyhrali.
Vedeli ste dopredu, čo Konrádovi vyvediete?
Nie, vôbec. Pôvodne som mu to chcel vystreliť na lapačku, ale tréner Svozil mi poradil, aby som ho trochu rozhýbal a skúsil oklamať kľučkou. Zobral som ho za slovo, padlo to tam a ja som mu poďakoval.
Počas nájazdov pôsobil celý tím uvoľnene, ako by ani o nič nešlo. Na lavičke padali úsmevy a vládla dobrá nálada. Bol to zámer?
Nie, ale pomohlo to. Smiali sme sa vlastne na trénerovi. Neustále na nás niečo hovoril, no my sme nepočuli ani jedno jeho slovo. Na štadióne to tak hučalo, že tam nebolo absolútne nič počuť. Nepočuli sme nielen trénera, ale ani sami seba. Proste nám prišlo smiešne, že kouč vlastne rozpráva pre seba (smiech).
Čo teda hovoríte na ,,peklo“ nitrianskeho štadióna?
Paráda, tí diváci sú skvelí. Zabávali sa počas celého stretnutia, a to aj keď sa domácim nedarilo. Tak by to malo byť na všetkých štadiónoch.
V sérii ste vyrovnali stav zápasov na 2:2. Ako to bude vyzerať ďalej?
Šance oboch tímov sú vyrovnané. Dôležité bude, kto lepšie zvládne domáce stretnutie.
(dv)
