Krupina – Mestskej nemocnici s poliklinikou v Krupine chýba zdravotnícky personál. Nie je jedinou na Slovensku, ktorá má takéto problémy, no riešiť ich musí obmedzením prevádzky a dohodami s lekármi z iných nemocníc, či súkromníkmi. „Stav lekárov je v našej nemocnici hraničný na všetkých oddeleniach. Najvypuklejší je na chirurgii, kde sme prišli o lekárov a nepodarilo sa nám ich nahradiť inými. Z tohto dôvodu sme museli na tomto oddelení prejsť na mimoriadny režim. Ošetrujeme len akútne stavy. Plánované operácie nerobíme, lebo si nemôžeme dovoliť hazardovať s ľudským zdravím. Pri zaisťovaní služieb nám vypomáhajú lekári z Banskej Štiavnice, Šiah, aj z Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici,“ hovorí riaditeľ krupinskej nemocnice Ján Melich.
Pôrodnice sa nevzdajú
Nemocnicu finančne najviac zaťažuje gynekologicko – pôrodnícke oddelenie. „Jednou stránkou je, že chirurgické odbory nie sú zdravotnými poisťovňami finančne ohodnotené a gynekológia zvlášť,“ konštatuje riaditeľ nemocnice. Napriek tomu sa nemocnica nechce vzdať tohto oddelenia. „Druhý faktor je veľkosť gynekologicko – pôrodníckeho oddelenia. Je to malé oddelenie, na ktorom sa liečia pacientky, ktorých hospitalizácia je finančne náročnejšia. Menších zákrokov, ktoré by vykryli stratu, máme menej,“ vysvetľuje J. Melich. V krupinskej nemocnici sa v posledných dvoch rokoch narodilo po 160 detí. Sú obdobia, kedy personál na tomto oddelení nie je vyťažený, kedy na oddelení nie je ani jedna matka s dieťaťom. „V takýchto prípadoch sa snažíme personál využiť inde, na iných úsekoch. Sestričky z novorodeneckého oddelenia sú napríklad v pohotovostnom režime, alebo robia v nemocnici iné činnosti,“ dopĺňa informácie riaditeľ.
Oplatí sa takéto oddelenie?
Na otázku, či sa oplatí oddelenie, ktoré je stratové a nie je stopercentne vyťažené, sa Ján Melich vyjadril: „Je to služba občanom. Či sa oplatí alebo nie, k tomu by som sa nevyjadroval ako ekonóm, ale ako zdravotník. V takomto prípade každý zachránený život sa oplatí. Región, ktorý patrí pod našu nemocnicu, je rozsiahly, ale málo osídlený. Množstvo ľudí žije v odľahlých oblastiach. Nedať im šancu, aby mali dostupnú zdravotnú starostlivosť, by bolo kruté. Z južných častí okresu by rodičky mali do inej pôrodnice ďaleko.“ Snahy gynekologickej spoločnosti zrušiť pôrodnice, v ktorých sa ročne nenarodí aspoň štyristo detí, riaditeľ tiež odmieta. „Nesúhlasím s tvrdením gynekologickej spoločnosti, že takáto pôrodnica nemá miesto medzi ostatnými a že lekári pri nízkej pôrodnosti nemajú patričné skúsenosti. Naši lekári majú dlhoročnú prax a neverím, že taký základný výkon ako je odvedenie pôrodu, môže skúsený lekár zabudnúť,“ odôvodňuje svoj postoj. Nízka pôrodnosť a ekonomické faktory neumožňujú nemocnici, aby zamestnávala dvoch či troch stálych detských lekárov. Starostlivosť o novorodencov zabezpečujú krupinskí súkromní pediatri a lekár zo Zvolena. „Ak je treba, je pri pôrode rodičky anesteziológ. Až potom je potrebná starostlivosť pediatra, ktorá je tiež zabezpečená,“ udáva riaditeľ.
Nechcú patriť pod Zvolen
Nedávna snaha prevziať krupinskú nemocnicu pod správu zvolenskej stroskotala na nesúhlase Krupinčanov. Predseda správnej rady Mestskej nemocnice s poliklinikou v Krupine a primátor mesta Radoslav Vazan zamietavé stanovisko vyjadril slovami: „Zdravotníctvo nie je biznis, ktorý má fungovať na princípe, či sa oplatí, ale na princípe pomoci ľuďom. Krupinský okres je dosť veľký a zaslúži si vlastnú nemocnicu, ktorá poskytne obyvateľom komplexné služby. Ak hovoríme o dostupnosti zdravotnej starostlivosti, treba uviesť, že z juhu okresu je do Krupiny 40 kilometrov a do Zvolena ďalších dvadsať. Žijú tu občania s nízkymi zárobkami, ktorí si nemôžu dovoliť chodiť takú vzdialenosť do nemocnice. Som rád, že snahy dať našu nemocnicu pod správu Zvolena nevyšli. Máme svoj rozum na to, aby sme vedeli, ako má naša nemocnica fungovať. Ja pokračujem v hľadaní strategického partnera a mám aj určité riešenie, ktoré predložím poslancom na rokovaní 11. apríla. Napriek tomu si nemyslím, že nie je dobre, ak menšia nemocnica prejde pod správu najbližšieho subjektu, lebo ten bude mať vždy snahy korigovať si svoj hospodársky výsledok na úkor menšieho brata. Takéto zväzky nepodporujem.“ Primátorov postoj podporil aj riaditeľ nemocnice Ján Melich, keď konštatoval: „Krupinská nemocnica má skúsenosti s pôsobením pod väčším subjektom a sú skôr negatívne. V tom období nemocnica dostávala len staré prístroje, ktoré už boli používané inde, nič sa u nás nemodernizovalo a nebudovalo. Spoluprácu na báze rovnocenný s rovnocenným nevylučujem.“ V tejto súvislosti treba ešte uviesť, že Mestská nemocnica s poliklinikou v Krupine od roku 2003 funguje s vyrovnaným hospodárskym výsledkom. V posledných rokoch investovala do nového zdravotníckeho zariadenia viac ako 20 miliónov korún, vybudovala pre svojich pacientov nadštandardné izby a zrekonštruovala sociálne zariadenia.
J. SCHVARZBACHEROVÁ
