Netušíme, čo sa ukrýva za múrmi budov, netušíme, aké zásoby majú slovenskí vojaci možno iba pár desiatok metrov od našich domov. Vieme, že majú svoje predpisy. Tie mali aj v Novákoch a predsa došlo k tragédii. Faktom však je, že v slovenských muničných skladoch ešte nedošlo k žiadnemu výbuchu munície. „To nie,“ potvrdil nám kapitán Roland Bodnár, ktorý má na starosti muníciu vo Vzdušných silách OS SR.
Užívatelia munície
Vzdušné sily používajú bohaté spektrum munície. Od nábojov do pištolí a samopalov až po päťstokilové bomby či rakety. Je nebezpečná napríklad raketa umiestnená v sklade? Môže k výbuchu dôjsť, keď pri manipulácii vypadne nepozornej obsluhe? „Nie, v sklade nemôže vybuchnúť, pretože raketu je nutné aktivovať“ vysvetlil R. Bodnár. Podľa neho raketa nesmie spadnúť už najmä preto, že stojí nemalé peniaze a pri páde by sa mohla poškodiť. „Munícia je bezpečná, pokiaľ sa s ňou nerobia veci, ktoré sa robiť nesmú,“ zhodnotil. To je aj prípad rozoberania munície. Pri takejto manipulácii je vždy zvýšené nebezpečenstvo a musí byť zvlášť zabezpečená. Teda, mala by byť... Vzdušné sily však podobné operácie s muníciou nerobia. „My sme len užívatelia munície. Dovezieme ju a uskladníme v rámci predpisov, ktoré určujú, čo sa môže s čím skladovať a ako ďaleko by mal byť sklad od obytných budov. Keď sa všetko dodrží, tak tam nemôže dôjsť k ničomu prekvapujúcemu,“ dodal Bodnár. Sklady môžu byť aj niekoľko desiatok metrov od obytných častí, záleží na druhu munície.
Raketa zhorí...
Nebezpečenstvom v skladoch sú najmä požiare. Keď začnú horieť debničky s nábojmi, tak je v sklade náramne veselo. Vtedy neradno doň nazerať. Je v ohrození obyvateľstvo v okolí takého skladu? „Keby vznikol požiar, tak sa náboje vystrieľajú v priestore skladu. Okolie neohrozia. Proti požiaru sú však sklady niekoľkonásobne poistené. Bleskozvody sa oveľa častejšie kontrolujú, elektroinštalácia je tiež špeciálna. Nesmú tam byť horľaviny, chemikálie, ba ani nejaké handry. Iba munícia,“ dodal. No dobre, náboje sa vystrieľajú. A čo také rakety? Výbušnina potrebuje podľa odborníka na muníciu iniciátor alebo tlak. V rakete by počas požiaru menšieho rozsahu došlo k zmene vlastností výbušniny a tým k zmene účinku bojovej časti. Stala by sa nepoužiteľnou. Iba pri požiari veľkého rozsahu by mohlo dôjsť k explózii. Val zo zeminy, ktorý sa nachádza okolo haly, v ktorej sú pripravené rakety, by však nedovolil poškodiť okolité budovy. Na žiadnom útvare sa nedrží väčšie množstvo výbušnín. Iba toľko, koľko je potrebné pre základnú činnosť. Munícia pre prípad vojny je uskladnená v špeciálnych centrálnych skladoch, ktoré sú ďaleko od obývaných častí. Ich presné umiestnenie nemôžeme prezradiť. Už len preto, že to ani my nevieme.
Raketa v záhrade nemusí byť nebezpečná
Prelety stíhačiek ponad mestá a obce sú v našom regióne bežné. Čo ak by sa raketa uvolnila a pristála na našej záhradke? Budeme môcť ešte pestovať mrkvu? Budeme mať vôbec záhradku? „O takom prípade u nás neviem. Aj keď je raketa na stíhačke už s iniciátorom, k tomu, aby vybuchla, je potrebných veľa operácií. Musí mať cieľ, musí byť odpálená, musí nadobudnúť rýchlosť, aby sa vôbec odistila. Čím je v rakete väčšia trhavina, tým sa odisťuje ďalej od vlastného lietadla. Keď napríklad minie cieľ, po určitom čase dôjde k samodeštrukcii,“ vysvetlil nám R. Bodnár.
Nehrajte sa so starými granátmi
Napriek tomu, že bežná manipulácia s muníciou je vraj bezpečná, odborníci neodporúčajú pohrávať sa s granátmi, ktoré tu zanechali bojujúce strany z druhej svetovej vojny. „Sú hľadači, ktorí prehľadávajú bývalé bojiská a muníciu vykopávajú. Potom to dávajú do vlastných zbierok alebo ju predávajú. Každú takúto muníciu by mal človek nahlásiť policajtom, aby ju zlikvidovali pyrotechnici,“ dodal R. Bodnár. Nik do granátu nevidí. Nevie, či ide o granát bez zapaľovača, alebo už prešiel hlavňou a zapaľovač je odistený. Mohol dopadnúť a zlyhať... Čas nemusí hrať úlohu, aj po šesťdesiatich rokoch sa môže ničivá sila v munícii prebudiť.
Milan SUJA
