V piatok 16. marca bola o šiestej večer predajňa už zatvorená. Dnu bol len posledný zákazník a tri predavačky, ktoré ešte museli spočítať tržbu a upratať, aby v sobotu mohli predajňu zavčasu ráno znovu otvoriť. „Do predajne chcel vojsť ešte jeden zákazník, kolegyňa mu otvorila dvere,“ začala s opisom kuriózneho lúpežného prepadnutia Lenka. „Ten chalan obehol dookola celú predajňu a z regálu si zobral len jeden keks. Pri pokladni ho položil na pult. Ako zvyčajne som mu ho nablokovala, dal mi peniaze a vydala som mu z nich,“ hovorí útla predavačka. Do tejto chvíle netušila, že za okamih bude pozerať do hlavne pištole. „Mieril na mňa pištoľou, hodil mi igelitku a potichu mi povedal – Daj mi peniaze! Pozrela som sa na neho a vravím mu: Čo ti šibe? Nič ti nedám! – a zabuchla som kasu,“ hovorí Lenka. Po očku pozorovala ďalšieho zákazníka a kolegyne, či registrujú, čo sa pri pokladni deje. Nakoniec sa rozhodla osloviť ďalšiu predavačku – „Heni, poď sem!“ zavolala. Lupič v tom momente zobral keks, igelitku a z predajne zdupkal. Podľa Lenkinho opisu to bol celkom obyčajný chalan, pubertiak, vo veku asi 15 – 16 rokov. Dovtedy, kým vytiahol pištoľ, sa správal ako hociktorý iný zákazník a tak mu nevenovala príliš veľkú pozornosť. Z toho dôvodu ho nevie ani opísať. „Odohralo sa to tak rýchlo, že som sa nestihla ani báť,“ konštatuje predavačka a dodáva: „Nevedela som, či vystrelí, alebo urobí niečo iné, nestihla som rozmýšľať. Pištoľ sa mi zdala pravá, kovová. No nie som si istá.“ Jediná stopa, ktorá po mladíkovi v predajni zostala, boli peniaze, ktorými platil za keks. Polícia ich zobrala na daktyloskopickú skúšku, možno podľa odtlačkov na nich sa jej podarí páchateľa dolapiť. Dovtedy asi bude Lenka pokukovať po všetkých mladých zákazníkoch, či v niektorom nespozná piatkového lupiča. Ak by poslúchla jeho výzvu, odišiel by s približne tridsiatimi piatimi tisíckami. Toľko totiž bolo v kase. Hoci mládenec nikoho nezranil a nespôsobil žiadnu škodu, ak ho polícia chytí, hrozí mu troj až osemročné väzenie.
(schv)
