Zo soboty na nedeľu sa posunul čas. Z druhej na tretiu. Prišli sme o celú hodinu spánku, tým, čo slúžili, prešla zasa práca o niečo rýchlejšie. Ešte minulý štvrtok sme sondovali, koľko hodiniek musíte napraviť a ako na vás zmeny vplývajú. „Koľko hodín mám posunúť? No predsa jednu,“ odvetil Ján Tary zo Zvolena. Ako sme sa spýtali, tak odpovedal. Potom sme si to vysvetlili. „No, asi pätoro,“ povedal a po chvíľke dodal: „Ak počítam aj tie na bicykli a športový tester, k tomu dvoje nástenných hodín, jedny na mobile.“ Hodinky si dopredu posúvať nemusí, aspoň nie tie, ktoré má pri sebe. Zo soboty na nedeľu sa totiž chystal do práce. Zmena času nie je preňho vôbec nepríjemná, do roboty chodí na zmeny a preto je naučený vstávať v rôznom čase. „Pokiaľ je človek zdravý a aspoň trochu športuje, tak mu tá hodina nerobí žiaden problém. Zvykám si maximálne dva – tri dni,“ dodal Ján Tary. Zmeny času mu dokonca vyhovujú, je športovo zameraný a v lete má na všetky svoje aktivity oveľa viac času. „Asi štvoro hodín musím posunúť,“ povedala nám Vlasta Badinková a na vysvetlenie doplnila: „Robím to väčšinou ešte večer, pred spaním.“ Napriek tomu sa jej v minulosti stalo, že na posunutie pozabudla a chvíľu „fungovala“ podľa starého času. Zmeny času sa jej nepáčia, ťažko sa prispôsobuje. Najmä keď musí vstávať skôr. Organizmu vraj ráno trvá dlhšie, kým sa prispôsobí. „Malo by to byť stále rovnaké. Negatívne to vplýva tiež na deti a na citlivých ľudí. Vidieť to aj na pracovných výkonoch,“ doplnila pani Vlasta. Troje hodín musí dvakrát do roka, pri zmene času, napraviť i Mária Jureková. A to nerátala náramkové. Ručičky hodín posúva pre istotu ešte večer, aby ráno na to nezabudla. „Ráno mám vždy veľké problémy,“ priznala. Dva - tri týždne jej trvá, kým sa prispôsobí. Najmä jarná zmena je podľa nej náročná na organizmus. Potom sa spýtala, či náš článok bude mať vplyv na zrušenie letného času. „Keď už sme sa dali aj odfotografovať, tak nech to má nejaký význam. Nech to zrušia,“ dodala rázne. Asi troje hodín napraví aj Slavomír Kurčík. Kedy? Na to nevedel presne odpovedať. „To je rôzne, niekedy dopredu a niekedy možno až deň po tejto zmene,“ dodal. Veď v nedeľu až tak veľmi hodinky nepotrebuje. Prechod zo zimného na letný čas alebo naopak u neho nevyvoláva žiadnu únavu. „Vstávam do práce v rovnaký čas, na to si nastavím budík. Bez neho by som sa nezobudil,“ zasmial sa S. Kurčík. Jeho manželka je päť rokov na materskej a tak sa nemá prečo sťažovať na ranné vstávanie do práce. „Pri takýchto zmenách to na sebe cítim. Ja by som však najradšej vstávala na obed,“ zasmiala sa Renáta Kurčíková. Potom na svoju obranu uviedla, že starostlivosť o deti je ešte náročnejšia. Veď k nim treba vstávať často aj niekoľkokrát za noc. „Nástenné, vlastné - náramkové...,“ vypočítal študent Peter. Žije s rodičmi a niektoré určite nastavia oni. Potom dodal: „Počítač, ten sa sám napraví, telka tiež... Aj DVD rekordér.“ To, že musí vstať o hodinu skôr, mu nespôsobuje žiadne ťažkosti, nikdy sa mu nestalo, že by kvôli takejto zmene niečo zmeškal. Napriek tomu veľký význam v posúvaní času nevidí. „Nie je to potrebné,“ dodal. Jeho kamarát bol na tom podobne. „Svoje vlastné hodinky si napravím sám, ostatné zasa rodičia,“ dodal nám k téme ďalší študent Oliver Kovács. So vstávaním tiež nemá problémy. „Musím si však nastaviť budík. Bez neho by som nevstal,“ dodal. Budík má nastavený na najvyššiu hlasitosť, takže sa vždy zobudí. Napriek tomu budík nieje tým, čo ráno nenávidí. „Zvuk ešte zastavím, to sa dá. Len potom, kým sa človek z postele postaví...“ doplnil Oliver. Aj podľa neho je posúvanie času zbytočné. Zmena nič nerieši. To bolo niekoľko postrehov zo zvolenských ulíc. Už zaberáme na letný čas, niektorí sme trochu unavení, na iných zmenu nevidieť. Tým zívajúcim pripomíname, že na jeseň nás čaká podobná zmena. Rozdiel bude iba v tom, že si noc o hodinu predĺžime.
(ms)
