Na koni po prvýkrát sedela, keď ešte ani poriadne nevnímala svet okolo seba. Od tej chvíle jej tieto stvorenia učarovali, vyrastala s nimi a dnes by už bez nich nemohla ani existovať. ,,Koníka som si prvýkrát osedlala v troch mesiacoch,“ upresnila Silvie, nádejná pretekárka parkúru a drezúry, z úspešného a známeho klubu Ranč pod bukmi. „Jazdecké skúsenosti som začala zbierať už v dvoch rokoch,“ pousmiala sa nad spomienkami na svojho prvého ponika Soňu. „Jej úplne prvým koníkom bol ale nemecký ovčiak Rony,“ zasiahol do debaty so smiechom otec Milan, ktorý prezradil: „S radosťou si ho osedlávala uterákom. Niekde v rodinnom archíve by sme našli aj fotografiu.“ Soni sa neskôr po pripustení narodila Hviezdička, ktorú si od malička chovala sama Silvie. Keď mala šesť rokov a Hviezdička štyri, absolvovali spolu súťažnú premiéru. Obstáli dobre, čo udalo smer jej športovej kariére. Od tej chvíle totiž začala atmosféru pretekov nasávať pravidelne.
Začiatky však nemala jednoduché ani Silvie, pretože jej neskorším úspechom predchádzal tvrdý tréningový dril a veľa obetovania sa. Byť jazdeckým pretekárom totiž neobnáša len vysadnúť si na koňa a preskákať sa k medailám. Ku koňom, šľachetným zvieratám, treba mať v prvom rade srdečný vzťah a človek sa musí o ne vedieť aj dobre postarať. Silvie, aj vďaka svojim rodičom, bola k tomu vedená od malička.
Ku každému jednému koníkovi pristupuje s láskou a veľkou starostlivosťou. „Môj deň sa začína i končí v stajni. O svojich miláčikov sa predsa musím dobre postarať. Nachovať, ošetriť, vyriadiť, to všetko sú každodenné povinnosti, ktoré však robím s láskou. Pomedzi to absolvujeme tréning a užijeme si aj kopec zábavy,“ vyznala sa mladá pretekárka. „Vzťah jazdca a koňa je veľmi krehký. Musia sa vedieť dobre zladiť a to si vyžaduje strašne veľa času a trpezlivosti. V našom prípade to platí dvojnásobne, pretože mi nekupujeme hotových šampiónov. Kone si trénujeme a vychovávame sami,“ doplnil otec, ktorý je zároveň aj Silviiným trénerom.
Ševčíkovcom starostlivosť a prejavovanú lásku kone poctivo oplácajú. Sylviine dosiahnuté úspechy by sa dali rozpísať na kilá papieru. „Pravidelne a skutočne pretekať som začala v jedenástich. Mojim doteraz najväčším úspechom, ktorý si aj najviac cením, je však zisk bronzovej medaily z M SR v Poprade z roku 2005 spolu s poníkom Tibetom,“ poznamenala skromne Silvie, ktorá už teraz, aj napriek veľmi mladému veku, zdatne konkuruje i omnoho skúsenejším dospelým pretekárom. Výrazný talent si v roku 2005 všimli aj pani Gánovská a pán Bugár, majitelia Ranču pod bukmi. V krátkom čase sa dohodli na spolupráci, ktorú si dnes pochvaľujú obidve strany. „Aj touto cestou by sme sa chceli majiteľom Ranču pod bukmi poďakovať. Vďaka ich vynaloženému úsiliu a nemalým finančným prostriedkom sa môžeme zúčastňovať mnohých pretekov. Ich podporu si nesmierne vážime.“ Zrkadlom dobrej spolupráce bol rok 2006, kedy na pretekoch rôznych kategórií zbierali úspech za úspechom. Niet sa čo čudovať, veď dobrý jazdec s dobrým koňom dokážu divy. „Silvie je ctižiadostivá, inteligentná a talentovaná. Vážim si u nej aj jej veľmi dobrú povahu a zmysel pre povinnosti. Spoločne s maminkou obdivujeme, ako dokáže bez problémov zladiť jazdectvo so školou,“ pochválil svoju dcéru hrdý otec. „Zabudnúť však nesmiem ani na koníky, pretože svojim spôsobom jej pomáhajú.“ Pätnásťročná dievčina, otec – tréner a majitelia klubu preto veria, že na dosiahnuté výsledky nadviažu aj v nasledujúcich sezónach. Mladý talent najbližšie čaká prechod k juniorom. „Dôležité bude dobre sa etablovať. Naším cieľom budú hlavne republikové súťaže,“ pozrela sa na prichádzajúcu sezónu čerstvá juniorka, ktorá má aj svoj veľký jazdecký sen: „Raz by som si chcela zajazdiť seriál Grand Prix, čo sú najnáročnejšie celosvetové parkúrové preteky. Zmerať si sily s jazdeckou špičkou, to by bolo niečo.“
Podľa počutého a zisteného si dovolím tvrdiť, že Silvie svoj sen určite čoskoro premení v realitu.
Daniel Valach
Kto je Silvie Ševčíková?
Silvie sa narodila 5. 2. 1992 v českej Poličke. Momentálne so svojimi rodičmi Milanom a Dagmar žijú v Nemeckej, kde majú vlastný ranč. V záľubách tejto žiačky ZŠ dominuje šport, pretože okrem jazdectva si rada zapláva, zabehá a v zime zalyžuje. Mimo športových aktivít strašne rada kreslí a naopak, absolútne nemusí ručné ženské práce ako sú vyšívanie, alebo háčkovanie. Jej veľkým jazdeckým vzorom je český jazdec Aleš Opatrný, víťaz juniorskej európskej ligy, ktorý ju fascinuje svojim pretekárskym štýlom. V doterajšej kariére jej „parťákov“ robili koníky Soňa, Hviezdička, Arleta, Galon, Tibet, Růže, Telma, Amerigo Ahoj a Aston Martin.
