„Teraz sme peniaze nedávali. Iba koláč alebo čokoládové vajíčko,“ povedala nám Oľga Mališová z Jastrabého. Kedysi však peniaze dávala. Pri vajíčkach napokon tiež neušetrila. „Veru nie, je jedno, či dám kúpačovi desať korún alebo čokoládové vajce za rovnakú sumu,“ dodala. Odmeňovanie vajcom sa jej páči viac. Hoci aj tí najmenší kúpači očakávajú za svoju snahu aspoň dvadsaťkorunovú odmenu. Dvadsať a viac... V poslednej dobe vraj už tento zvyk upadá a kúpačov chodí menej. „Iba zo piati prišli tento rok,“ spočítala pani Oľga. Prišli malí chlapci, prišli aj spolužiaci dcére, ktorá má sedemnásť rokov. Tých bolo menej, pretože bolo po zábave a väčšina dospávala zameškané. Prvá voda sa v rodine rozlieva okolo ôsmej. Nie od hlavy rodiny, manžela vraj tieto srandičky už dávno pustili. Voľakedy vraj chodil po kúpaní aj k rodine, teraz už nie. Menej kúpačov zaregistrovali vo viacerých domácnostiach. „Prišli asi traja,“ spočítala Jana Gibalová z Detvy. Za obliatie si od nej vyslúžili peniaze i sladkosti. Koľko peňazí? „Tak dvadsať až päťdesiat korún,“ dodala. Menej vraj už nie, to by sa mohli chlapci uraziť. Kúpači chodia rôzni, niektorí si prinesú voňavku, iní zasa uprednostňujú vodu. „Viacej je vody,“ posťažovala sa Jana. Prvú ju doma okúpal otec, potom nasledoval brat. Najbližší vraj ani tentoraz vodou nešetrili. Janu sme zastihli pri oddychovaní na lavičke vo Zvolene, kde sedela spolu s kamarátkou Kamilou Knoppovou z Vlkanovej. Tá si zasa Veľkú noc vyriešila jednoducho. Kúpačom dvere neotvárala. A čo naše prastaré zvyky? Definitívne ich pochovala? „Nemám to rada,“ vysvetlila rázne zamknuté dvere. Zaťala sa asi pred rokom. „Studená voda – to je predsa brutálne!“ zasmiala sa. Veľká noc vraj pre ženy a dievčatá prináša samé nevýhody. Oblievajú ich a svojich trýzniteľov ešte musia odmeniť. Veď to vraj ani nie je normálne. Napriek zamknutým dverám sa jej voda raz ušla – od otca. Použil však teplú. Ďalšie hľadanie obetí kúpačov nás priviedlo k pani Anne Sliackej. Kúpači vraj k nim už nechodia, má dvoch synov. Manžel a synovia na tento zvyk nezabúdajú. Najšikovnejší býva práve manžel. „Používa vodu, no kúpe ma veľmi šetrne,“ povedala pani Anna. Ani synovia po nejakom kúpaní už nechodia, okúpu už iba svoje priateľky. Ako chlapci, chodili kúpať k rodine, potom ich to prestalo baviť. Aj podľa pani Sliackej už nechodí toľko kúpačov ako v minulosti. Takže dobrá správa pre ženy - o takých sto až dvesto rokov možno nebudú chodiť žiadni. Tak ako v minulosti, aj teraz pani Anna odmenila synov peniazmi. Dostali vraj po dvesto korún. A manžela? „Ten dostal čokoládové vajce,“ zasmiala sa. Aj malý darček človeka poteší. Prvým kúpačom Zvolenčanky Moniky bol aj tento rok otec. Tak ako vždy. Potom kamaráti a susedia... Čím kúpačov odmení? „Dostanú peniaze od mojej mamy,“ povedala s úsmevom Monika. Taký kúpač vraj dostane aj stovku, ak je z rodiny, tak aj dve... Koľko vyšli rodinu kúpači, nevedela. Napriek výdatnosti vody sa v pondelok neprezliekala. „Nechala som si to na sebe,“ dodala. Napriek tomu by veľkonočné polievanie vôbec nezrušila, raz za rok sa to vraj dá prežiť. Jej kamarátka Zdenka použila pred Veľkou nocou lesť. Rozchýrila, že nebude doma a oni naleteli. Napriek tomu si vody užila dosť. „Brat s kamarátmi ma zobudili. Vedel, že som doma, vytiahli ma z postele,“ vysvetlila. Okrem nich sa nevyhla ani vode od otca a ešte prišli susedia – malí chlapci. Bratovi kamaráti vraj obišli dobre - dostali peniaze aj po vajci, dokonca sa najedli. Akú lesť vymyslí o rok? „Tiež nechcem byť doma. Teraz už ale naozaj,“ dodala Zdenka s úsmevom, v ktorom bolo badať kus odhodlania. Ak takéto finty začnú používať všetky ženy, bude po veľkonočnom kúpaní. Otázne je, kde všetky tie ženy budú, keď nie doma...
Milan SUJA
