Hoci sme minulý týždeň navštívili viaceré ordinácie, nenatrafili sme na takýto postup. No nie je zriedkavosťou, keď vám sestrička dokonca pred všetkými v čakárni oznámi, že výsledky vyšetrení sú alebo nie sú v poriadku a ako máte postupovať pri liečbe. Pred prijatím zákona o ochrane osobných údajov bolo dokonca bežnou záležitosťou, že ak ste nesedeli poslušne v čakárni, ale ste zaklopali, sestrička sa pred všetkými vypytovala, prečo otravujete a čo vám je. Niektorí odpovedali, iní sa ohradili, že predsa ich zdravotný stav je súkromná záležitosť, ktorú nebudú rozoberať pred dverami ambulancie. Pacienti majú veru rôzne skúsenosti s ochranou svojich osobných údajov, či zachovávaní lekárskeho tajomstva. Gertrúda Šimšíková napríklad konštatuje, že má šťastie na dobrých lekárov, aj zdravotné sestry. „Už sa poznáme a keď ma pozývajú do ambulancie, stačí, keď na mňa sestra pozrie a viem, že môžem vojsť. Neprekážalo by mi, keby ma aj oslovila menom. O zdravotnom stave by som hovorila pred ostatnými v čakárni, no záležalo by, na akom oddelení.“ Aj Pavol Valentíny má len dobré skúsenosti. Do ordinácie ho pozývajú väčšinou podľa čísla časenky a nikdy sa mu nestalo, že by sa ho sestrička pýtala na verejnosti na podrobnosti o zdravotnom stave, alebo na diagnózu. „Keby sa ma na to pýtala pred ostatnými, isto by mi to nebolo príjemné. Upozornil by som ju, že radšej jej to poviem v ordinácii,“ hovorí Pavel Valentíny. Podobné skúsenosti má aj Miriam Almanová. Oslovenie menom jej nevadí, ale keby mala hovoriť o svojich zdravotných problémoch v čakárni, určite by sestričke povedala, že si to nechá pre doktora. Zatiaľ sa jej vraj niečo také nestalo. „Vo vojenskej poliklinike ma väčšinou pozvú do ordinácie číslom časenky, no stalo sa mi, že ma sestrička oslovila menom. Nevadí mi to, aj keď platí zákon o ochrane osobných údajov. A čo sa týka informácií o mojom zdravotnom stave, to je len medzi mnou a lekárom,“ odpovedá na rovnaké otázky Ján Sovský. Oslovenie menom v čakárni u lekára by nevadilo ani Edite Královej. „To nie je nič také, čo by som musela tajiť. Ale určite by som nehovorila o svojich zdravotných problémoch. Verím, že by sa ma na ne sestrička pred ostatnými ani nepýtala. Všetky vedia, že sa na to pýtať nemajú.“ Niektoré sestričky vedia, niektoré nie. Zdravotná sestra Ľubica pracuje na gynekológii. Pacientky pozýva buď podľa čísla časenky, alebo podľa času, na ktorý sú objednané. „Už dávnejšie sme sa s pani doktorkou rozprávali o tom, že nebudeme v čakárni pacientky oslovovať menom. A odvtedy to tak aj robíme. Niekedy totiž stačí, keď sa na ženu pozriem a poviem – nech sa páči,“ opísala praktiky v ich ambulancii.
(schv)
