Narodil sa v dedinke Markušovce na východnom Slovensku 22. septembra 1957. Markušovce sú v okrese Spišská nová Ves a po absolvovaní základnej školy v rodnej obci sa Miroslav Kusein dostal na strednú školu práve do tohto mesta. Stredná priemyselná škola geologická mu určila odbornosť a geológiu a geologický prieskum študoval následne i na Vysokej škole technickej v Košiciach. Geológia na strednej, geológia na vysokej, inak ako geológ sa Miroslav Kusein ani nemohol zamestnať. A predsa... Veľa nechýbalo a venoval by sa úplne inej činnosti. „Od základnej školy som sa pohrával s myšlienkou na povolanie vojenského pilota. V minulosti si vojaci robili výber a sledovali chlapcov aj niekoľko rokov. Za mnou boli ešte počas strednej školy a sledovali ma až do doby, kedy som sa rozhodoval, na akú vysokú školu pôjdem. Dokonca som absolvoval aj skúšky a testy v Košiciach. Dopadli dobre…,“ povedal nám Miroslav Kusein. Tak prečo z neho nakoniec nebol vojenský pilot? „Zasiahla mama. Obávala sa, že to nemusí dobre skončiť,“ vysvetlil primátor. Nádejný pilot si dal povedať a definitívne sa rozhodol pre geológiu. Nesplnený sen si človek nesie po celý život. Miroslavovi Kuseinovi sa k lietadlám podarilo na chvíľu ešte priblížiť. Počas vojenčiny slúžil pri stíhačkách na vojenskom letisku Hradec Králové. „Tam som mal možnosť vidieť vtedajšiu špičku MIG 23,“ dodal. Na vojenčine napokon aj prvýkrát letel, z Hradca Králové až do Košíc, samozrejme, letel ako cestujúci, nie pilot. Po škole však nastúpil do štátneho podniku Geologický prieskum. Podnik bol v Spišskej novej Vsi a pracoviská mal po celom Slovensku. Čerstvý absolvent školy si vybral banskobystrickú filiálku. „Chcel som ísť na stredné Slovensko,“ doplnil. Matka Miroslava Kuseina je totiž z Liptovskej Osady a väčšinu prázdnin strávil súčasný zvolenský primátor u starých rodičov na Liptove. Banská Bystrica a Zvolen, cez ktorý často prechádzal na východné Slovensko, sa mu zapáčili. Pracovať začal v Bystrici, byt dostal vo Zvolene. V štátnej firme sa dostal až na pozíciu vedúceho geologickej skupiny. Po revolúcii v roku 1989 však zákaziek pre firmu ubúdalo, rezort prechádzal zmenami. Spolu s kolegami založil v roku 1994 eseročku a v geologickom prieskume a vo všetkom, čo s tým súvisí, pokračoval ako spolumajiteľ firmy. Až do nástupu do funkcie primátora. V samospráve nebol nováčikom, veď roky pracoval ako poslanec mestského zastupiteľstva. Prečo sa rozhodol kandidovať? „Odchádzal Vladimír Maňka. Bolo jasné, že nemôže skĺbiť funkciu europoslanca a primátora. Voľby mali byť v máji a niekedy v októbri ma pán Maňka oslovil, či by som nemal záujem kandidovať na funkciu primátora. Vtedy som mu povedal, že to budem zvažovať. A keby sa objavil lepší kandidát, tak mu dám prednosť,“ vysvetlil M. Kusein. Prácu úradu poznal, hoci iba z pohľadu poslanca. Čo všetko funkcia primátora obnáša, to si vraj úplne uvedomil až rok po svojom zvolení.
Miroslav Kusein je rozvedený a má dvadsaťdvaročného syna.
Aké máte záľuby?
Tých je veľa, no medzi najvážnejšie môžem zaradiť turistiku a šport. Turistika vychádza z môjho profesijného života – prakticky celý čas som strávil v teréne. Odmalička som zasa hrával futbal a basketbal, okrem toho lyžujem a hrávam hokej. Keď mám čas, tak si veľmi rád zašportujem. Ešte pred niekoľkými dňami som si zobral dva dni dovolenky - strávil som ich v Tatrách na jarnej lyžovačke. Keď sme minule otvárali žiacku futbalovú ligu, tak sme sa s kolegami dohodli, že si niekedy po práci zájdeme zahrať futbal. Ako starí páni.
Turista a zároveň geológ... Prejaví sa vaša odbornosť v teréne aj tým, že skúmate terén pohľadom geológa? Nosíte so sebou geologické kladivko?
Geológiu má človek hlboko v sebe a terény, kde chodia naši turisti, veľmi dobre poznám a mám ich schodené. Kladivko však so sebou nenosím. Človek si na turistike chce oddýchnuť a s kladivkom by som neoddychoval – to by som zasa len pracoval.
Viete o povolaní, v ktorom by ste ešte mohli nájsť uplatnenie?
Iné povolanie? Pokiaľ by som mal rovnaké predpoklady, ten istý zdravotný stav, vyberal by som si z možností: geológ, pilot, športovec alebo tréner. Možno ešte trochu inklinujem k právu. Mám rád čisté riešenie vecí, v zmysle zákona.
Váš najkrajší životný zážitok...
Tých je viac. Najkrajším je narodenie môjho syna, to v človeku zanechá hlboký dojem. Pekným zážitkom je ukončenie strednej, i vysokej školy. Keď má človek diplom v ruke, je si vedomý, že niečo dokázal. K silným pocitom zaraďujem aj dôveru, ktorú mi dali voliči v komunálnych voľbách.
Narodil ste sa na východe, navštevujete ešte svoje rodisko?
Áno, žije mi tam ešte jedna sestra.
Čo máte najradšej na tanieri?
Nie som náročný na jedlo, zjem takmer všetko. Chutia mi klasické slovenské jedlá ako bryndzové halušky, no aj klasický bravčový rezeň.
A exotické jedlá...
Tak to už veľmi nie. Ešte tak nejaká čína, ktorá je u nás bežne v ponuke.
Kde chodíte na dovolenku?
Ako kedy... Keď som robil geológa, nemal som na dovolenku veľa možností. Od začiatku jari až po začiatok zimy bolo totiž vždy najviac práce a plne sme sa venovali terénu. V zime sme zasa pripravovali rôzne správy. Prešiel som však viaceré európske štáty, posledne som bol na dovolenke vlani v Egypte. Jarné a jesenné Vysoké Tatry mám tiež veľmi rád.
Dovolenka v Egypte bol klasická plážová alebo aj poznávacia?
Aj taká, aj taká... Ja si viac oddýchnem na pláži. Červené more je veľmi nádherné a pre tých, ktorí majú radi podmorský svet je to doslova raj.
Vyskúšali ste si aj potápanie?
Aktívne sa potápaniu nevenujem, no počas dovolenky sme absolvovali dve ponorenia ku koralom do hĺbky desiatich metrov.
Máte krajinu, ktorá je vašim snom?
Určite je veľmi zaujímavý celý africký kontinent. Tam je čo spoznávať.
Išli by ste na dobrodružnú dovolenku Afrikou iba s batohom na chrbte?
Odvahu by som možno aj našiel, hoci v takomto prípade by som bol opatrný.
Ste skôr rozvážny typ?
Určite áno. Rád si prácu pripravím, aby som vedel, čo ma čaká a aké mám možnosti.
Nemáte rád prekvapenia?
Do určitej miery mám, no väčšinou som nerád v situáciách, keď človeku ide o krk a rýchlo sa musí rozhodnúť, čo s tým urobí.
A boli ste v takej situácii?
Práca geológa v horách nebola vždy bez problémov. Geológ chodí obyčajne sám a nie raz sa stane, že sa zhorší počasie, on zablúdi, prejde v teréne aj desiatky kilometrov, potom stačí i menšie zranenie a je problém. Stresových situácií geológ zažije veľmi veľa. Sám som v ohrození života nebol, môj starší kolega však raz zablúdil aj so skupinou študentov. Našli sme ich až o druhej hodine v noci.
Čoho by ste sa nedokázali vzdať?
Asi slobody.
Akú vlastnosť neznášate na ľuďoch?
Povrchnosť, neskromnosť, falošnosť... Ľudia by mali byť úprimnejší. Nemám rád ľudí, ktorí inak hovoria človeku do očí a inak, keď zatvorí za nimi dvere. Každý robí chyby, no treba to radšej povedať priamo.
Ste dobrým šéfom?
To by mali hodnotiť moji kolegovia.
Uvedomíte si niekedy, že ste niečo neurobili dobre, že ste sa mohli zachovať inak?
Stáva sa to. Najmä keď je človek v časovom strese a nemá dostatok informácií.
Dokážete aj vybuchnúť?
Snažím sa maximálne ovládať a môžem povedať, že sa mi to za obdobie, v ktorom robím primátora, darí.
Na čo by ste sa nedali nahovoriť? Napríklad nejaký extrémny šport…
Na šport by som sa dal nahovoriť, aj na trochu extrémny, ako je skialpinizmus alebo splavenie divokej rieky. Možno iba bangee jumping by mi prekážal, ten považujem za nebezpečný. Pokiaľ je však riziko primerané, tak nemám s ničím problém.
(ms)
