Vysokoškolský šport? Zabudnite
Jedným z pätice fanatikov a banskobystrických dobrodruhov je Ľubomír Zdút – Šťastný (na snímke). Obrovitého dobráčiska, ktorému táto hra učarovala od detstva, osud zvolenského basketbalu veľmi neprekvapil. „Už počas poslednej sezóny nám bolo jasné, že ak nepríde k zmenám, so zvolenským basketbalom bude koniec. Šokovaní sme teda neboli, no...“ zamyslel sa a po chvíli pokračoval. „Našej nálade to však nepridalo. Boli sme z toho veľmi smutní, pretože basketu sme sa vo Zvolene venovali odmalička a prirástol nám k srdcu. Niektorí z nás palubovky zvolenských telocviční drali aj pätnásť rokov.“ Väčšinu dvojmetrových chlapov sklamal najmä prístup ľudí z technickej univerzity, ktorí z basketbalu nepochopiteľne vycúvali. „Veľmi dobre si uvedomujeme, že basketbal vo Zvolene sa podmienkami nemôže porovnávať s hokejom alebo futbalom. Nepochopíme však, prečo o tradičný vysokoškolský šport nemala záujem ani samotná univerzita. Vo Zvolene sa v posledných rokoch nenašli žiadni študenti, ktorí by tu mali záujem hrať basketbal. Utiahnuť káru len s domácimi hráčmi je prakticky nemožné,“ vyznala sa dlhoročná opora Slávie, ktorá hneď uviedla aj dôvod. „V Slávii už dlhšiu dobu nefungovala ani prepotrebná pyramída. V podstate niekoľko rokov - kdeže sú časy úspešnej práce basketbalových tried VI. ZŠ - nám absentovala mládežnícka základňa. Naše mužské rady nemal kto doplniť.“
Keď láska k športu aj hory prenáša
Paradoxne vyznieva aj začatá zvolensko – banskobystrická basketbalová spolupráca. S basketbalom to totiž pred aktuálnou sezónou ružovo nevyzeralo ani u našich susedov. Pod Urpínom basketbalu chýbala najmä kvantita kádra. „Je zarážajúce, že mestá ako Zvolen a B. Bystrica nedokážu vytvoriť viac ako jedno basketbalové družstvo. Doslova úsmevne vyznieva fakt, že v tíme nás je viac ako domácich hráčov. Oni sú štyria a my piati,“ poznamenal odľahčene Ľubo, ktorý okrem iného priznal: „Z ponuky hrať v Bystrici sme zo začiatku dvakrát nadšení neboli. Ako sa však hovorí, topiaci sa aj slamky chytá. Jednoducho v nás zvíťazila túžba hrať basketbal.“ Nadšenie z hry nakoniec prevýšilo všetky negatívne pocity a stránky. Dokonca, zvolenskú enklávu už neomína ani banskobystrický dres. „Síce sme lokálpatrioti, no na nový dres sme si už zvykli. Momentálne sme basketbalovo doma pod Urpínom a preto chceme Bystrici odovzdávať dobré služby,“ prikývol zvolenský rodák, aby sa vzápätí pousmial: „Stane sa, že na palubovke sme len piati Zvolenčania a povzbudzujú nás iba Bystričania.“
Nostalgia
Banskobystrickí „policajti“ (BK ŠKP B. Bystrica) momentálne hrajú I. ligu, druhú najvyššiu súťaž na Slovensku. V skupine o udržanie im patrí druhá priečka, pričom na prvé miesto majú minimálnu stratu. „Naša výkonnosť má stúpajúcu tendenciu a so začiatkom sezóny sa nedá porovnať. Verím, že tento rok sa bez problémov zachránime a budúci budeme mať aj vyššie ciele.“ Budúcnosť. Čo tak tú basketbalovú opäť spojiť s rodným mestom? ,,V kútiku duše si to praje každý z nás. Na druhej strane si priveľmi dobre uvedomujeme, že vybudovať zbúrané jednoduché nie je. Otázne je, či sa vo Zvolene ešte nájdu basketbaloví fanatici. Ja si myslím, že posledného mohykána sme stratili v Jánovi Sedliačikovi. A ten sa už zrejme nevráti.“
Daniel Valach
Basketbalisti začali úpadok záujmu pociťovať už pri „striedaní stráží“ vo vedení klubu. Noví činovníci im až takí naklonení neboli. Dokonca im podrážali nohy. „Úplne bežne sa stávalo, že nám náročky skracovali tréningy a vyháňali nás z telocvične,“ uškrnul sa Zdút – Šťastný.
Rivalita medzi „bryndziarmi“ a „pažravcami“ je známa od nepamäti. Zo začiatku sa jej nevyhli ani „spoluhráči“ v novovytvorenom tíme. „Naše oťukávanie bolo zvláštne. Predsa len, pred tým sme medzi sebou zohrali dosť ostrých zápasov. Neskôr sme sa však spojili pre šport.“ Zvolenskú enklávu v banskobystrickom drese okrem Ľubomíra Zdúta – Šťastného tvoria Andrej Matušovic, Miroslav Holý, Peter Heinc a Martin Prokeš. Donedávna k nim patril aj Michal Nuchalík
