Vláda uvažuje o tom, že si bude požičiavať peniaze na platenie štátnych výdavkov aj od občanov. Približne v budúcom roku chce vydať štátne dlhopisy, pričom počíta, že by z nich v prvom kole získala 2 až 3 miliardy korún. V prípade, že bude emisia úspešná, bude sa objem možno aj zvyšovať. Podľa ministra financií Jána Počiatka to bude výhodné pre štát, ale aj pre občana. „Takto by získala vláda peniaze lacnejšie, ako by si ich dokázala požičať od komerčných bánk alebo iných investorov. Naopak, občania získajú vyšší úrok, ako by dostali v bankách.“ Pri súčasných úrokových sadzbách v bankách by mohla byť sadzba 3,7 až 4 percentá pri ročnom úročení. Ďalšou výhodou by malo byť pre občanov minimálne riziko. Mali by mať takmer stopercentnú istotu, že štát im požičané prostriedky zúročí a v plnej hodnote vráti. Či však budú mať občania o štátne dlhopisy záujem, je otázne. Napríklad Vladimír Dúbravský hovorí, že požičiavať vláde peniaze by bol pre dôchodcov problém. „Naše dôchodky nám vystačia len na to, aby sme vyžili. Keby som peniaze mal, možno by som si takéto štátne dlhopisy kúpil. Či to je správne, ukáže len čas. Dôveru naštrbili nebankové subjekty, ktoré ľudí pripravili o peniaze. Myslím si, že mladší ľudia, ktorí zarábajú, si štátne dlhopisy asi kúpia. Keby som bol na ich mieste ja, tak by som neváhal.“ Opačný názor má Jana Ďuricová, ktorá tvrdí, že by peniaze štátu nepožičala z dôvodu, že by sa bála. „Nebankové subjekty obrali mnoho ľudí o peniaze a preto nedôverujem ani štátu,“ odôvodnila svoje obavy. Rovnako ako väčšina dôchodcov, ani mladé rodiny nemajú na požičiavanie. Mariana Sedláčeková by aj z tohto dôvodu nemala záujem o štátne dlhopisy. „Peniaze by som nepožičala. Možno do tej problematiky nevidím, ale aj tak je to diskutabilné. Nepožičala by som ich ani za výhodných podmienok, ktoré štát deklaroval. Na druhej strane ich nemám. Dnes mladé rodiny skôr prežívajú ako žijú a nemajú peniaze na to, aby ich niekde investovali,“ hovorí. Opatrný postup by zvolil aj Bohumil Heis, „Je to zaujímavá otázka, ale musel by som o tom vedieť viac. Nie je to dnes jednoduché požičať niekomu peniaze, aj keď ide o štát. Musel by som vidieť zmluvu, ktorú by som dal pozrieť aj právnikovi. Ak by bola pre mňa výhodná, je možné, že by som do toho išiel. Návratnosť peňazí by musel v každom prípade štát garantovať.“ V súčasnosti žije na Slovensku viac ľudí, ktorí si peniaze požičiavajú ako tých, ktorí ich požičiavajú. K nim patrí aj Marián Šebeňa. V prípade, že by finančné prostriedky mal, začal by uvažovať aj o možnosti kúpy štátnych dlhopisov. „Ak by moje peniaze boli lepšie zhodnotené, ak by to bolo pre mňa výhodné, tak by som možno požičal nejakú čiastku z objemu, ktorý by som mal k dispozícii,“ dodáva.
V zahraničí štátne dlhopisy pre občanov pokrývajú desať až trinásť percent celkových potrieb štátu a v niektorých krajinách majú viac ako storočnú tradíciu.
(schv)
