Tajwanu, kde ju viazala práca modelky, a začiatkom júna opäť odlieta do čínskeho Šanghaja.
Cestou na letisko
Do Tajwanu odlietala Zuzka Václavíková druhého januára z viedenského letiska, na ktoré ju viezli rodičia. Zuzanina mama na túto cestu nezabudla ani po pol roku. Najskôr preto, že Zuzka prvýkrát odlietala za prácou do sveta, druhým dôvodom bola cesta samotná. „Kým všetci ľudia dospávali silvestrovskú noc, my sme sedeli v aute a smerovali na letisko. Cesty boli ľudoprázdne. Zuzka hovorí: Ako na Nový rok, tak po celý rok. A jej slová sa vyplnili,“ dodáva mama. Zuzka má zatiaľ istú do budúceho obdobia len cestu do Číny, no o zahraničné ponuky vraj núdzu nemá. Keď je „voľná“, vždy sa nejaká objaví, hlavne do exotických krajín Ázie, kde krásne Slovenky s porcelánovými tváričkami majú veľký úspech.
V cudzom svete a predsa nebola sama
Skoro tri mesiace Zuzana prežila v hlavnom meste Tchaj-pej. Hoci bola od domova tisíce kilometrov, necítila sa byť sama. V apartmáne bývala s ďalšími šiestimi dievčatami, modelkami, ktoré pochádzali z rôznych kútov sveta. „Poznala som aj dievčatá z iných agentúr. Keď sme mali voľno, chodili sme spolu von, zabaviť sa, do fitneska, poznávali sme mesto. Bolo tam veľa Slovaniek, dievčat z Lotyšska, Litvy, Čiech, ale aj z Brazílie, Austrálie... Pri fotení sme sa stretli aj s domácimi modelkami. Niektoré sú naozaj pekné, ale máloktoré,“ kriticky zhodnotila konkurentky Zuzana. A čo chlapci so šikmými očami? „Nie raz sa nám stalo, že sa s nami chceli zoznámiť. Niektorým došlo, že sme modelky, ktorí to nevedeli, pýtali sa, odkiaľ sme a čo tam robíme. Hovorili sme len anglicky, nielen s domácimi chlapcami, ale aj pri fotení, v reštaurácii, jednoducho všade. Vedela som túto reč aj predtým, ale počas pobytu na Tajwane som sa tak zdokonalila, že už mi nerobí žiaden problém.“ Toho voľna si však modelky veľa neužili. Denne fotili osem hodín a niekedy aj viac. A šéfku vraj mali prísnu.
V svadobných šatách, ale bez svadby
Prvá práca, ktorú Zuzana dostala, bolo fotenie svadobnej kolekcie. „Fotili sme aj vonku, ako na potvoru práve pršalo a bola zima,“ spomína na chvíle, kedy sa triasla nielen od zimy, ale možno aj od trémy. A kto bol ten fešný mladý muž po jej boku? „Fotila som s Davidom z Brna. Poznali sme sa už predtým a tak sme sa popri práci mohli aj porozprávať,“ dodala lakonicky, aby hneď bolo jasné, že David bol len partner na pľaci. No nielen príjemné chvíle sa spájali s jej prácou v ďalekej krajine. Na jednu z nemilých príhod Zuzana spomína takto: „Raz som zaspala do práce a tak som sa vybrala na miesto fotenia taxíkom. Taxikárovi som dala lístok, na ktorom som mala napísanú adresu. Doviezol ma však úplne niekde inde. Anglicky nevedel a tak som sa s ním nemohla ani dohodnúť. Našťastie som vošla do salónu, kde mali pevnú linku a zavolala som manažérke. Tá mi dala znovu adresu a na druhý pokus som sa asi po hodine objavila na tom správnom mieste. Najhoršie na mojom meškaní bolo to, že som mala fotografovať s najlepším fotografom v Tchaj-pej.“
Čínsky Nový rok
Najdlhšie prázdniny, v prenesenom slova zmysle, mala Zuzana počas osláv čínskeho Nového roka, ktoré sa ťahali celé dva týždne. „Ani som nevedela, na ktorý deň tento sviatok pripadol. Domáci totiž oslavovali v kuse štrnásť dní. Boli sme sa pozrieť na lampiónový festival, no aj po ňom zostali v celom meste rozvešané svetielkujúce prasatá, ktoré symbolizovali, že tento rok je podľa čínskeho kalendára rokom prasaťa. Všade bolo veľa svetiel a ľudí. Každý deň strieľali petardy,“ spomína Zuzka na oslavy Nového roka, ktorý na Tajwane pripadol na 18. februára.
Zábava, či drina pod svetlami lámp?
Domáci obyvatelia podľa slov mladej Zvolenčanky sú veľmi pracovití. Pracujú od rána do desiatej večer, počas nedieľ, aj počas sviatkov (okrem sviatkov Nového roka). Sú tiež úslužní a priateľskí. Práve tieto ich vlastnosti poháňali v práci aj Zuzanu. „Keď som poľavila, keď som sa tvárila unudene, alebo ma fotenie nezaujímalo, šéfka hneď písala do mojej agentúry, že sa nesnažím,“ hovorí mladá modelka. Na vysvetlenie ešte dodala, že nie každé fotenie bolo len o fotení. Stávalo sa, že ju hodiny a hodiny česali, líčili a keď sa začalo fotiť, tak sa ponáhľali, že šaty pri prezliekaní z nej doslova trhali.
Bežné starosti života modelky
Hovorí sa, že nielen prácou je človek živý a hoci čínska kuchyňa prenikla aj do našich končín, nie každý ju obľubuje. A pre modelky je vraj doslova nebezpečná! „Čínske jedlá som nejedla, lebo sú strašne mastné a nezdravé. Radšej som chodila do kaviarne, v ktorej varili aj európske jedlá, ktoré som vždy uprednostnila. Inokedy sme si uvarili niečo naše, niečo jednoduché,“ smeje sa Zuzana. To jednoduché bola zelenina a cestoviny. Museli si totiž dávať pozor na štíhlu postavu. Každý piatok dievčatá nastúpili na váženie a meranie. „Keď sme cez týždeň pribrali, tak nám strhli vreckové. Z tohto dôvodu manažérka na nás zazerala, keď sme si cestou na castingy pochutnávali na čokoláde,“ rozpráva Zuzana akoby príbeh z filmu Piti, piti, pá.
Z rozprávky do reality
Z Tajwanu sa vrátila domov koncom apríla a hneď sa musela pustiť do ďalšej práce. Čakali ju písomky v škole. Je druháčka na banskobystrickom gymnáziu a hoci má individuálny študijný plán, aby nemusela robiť ročníkové skúšky, radšej sa pustila do písomiek, ktoré počas jej neprítomnosti spolužiaci písali. Samozrejme, to znamená, že zameškané učivo sa najskôr musela doučiť. „V Tajwane som mala so sebou učebnice, aj občas som v nich zalistovala, ale učiť sa mi nechcelo. Radšej som namiesto toho robila všeličo iné,“ priznáva sa bez obáv. Od Zuzkinej mamy sme sa však dozvedeli, že úspešná modelka „berie“ len dobré známky. Jednotky, prípadne dvojky. „Školu musím dokončiť s dobrými výsledkami, aby som v štúdiu mohla pokračovať aj ďalej. Preto sa musím snažiť,“ vysvetľuje mamine slová Zuzana.
Autor: J. SCHVARZBACHEROVÁ
