„Prvé pásavky zemiakové sa objavili po vojne. Ja si pamätám, že sme ich ako deti chodili na polia ručne zbierať. Zbierali sa dospelí jedinci, ešte predtým, ako nakládli vajíčka,“ povedal nám agronóm očovského poľnohospodárskeho družstva Šimon Škoviera. Podľa neho dokáže pásavka zemiaková podstatne zdecimovať úrodu zemiakov. Majú vraj svoju fázu žravosti a na zemiakovom poli zožerú takmer všetko. „Práve teraz je čas, kedy sú potrebné chemické postreky,“ dodal agronóm. Dôležité je správne dávkovanie. Keby sa postreky nepoužívali, úroda zemiakov by bola nižšia aj o polovicu. Rastlina, ktorej mandelinky obžerú listy, nedostáva toľko slnečných lúčov a rast sa zastaví.
Pásavka zemiaková pochádza zo Severnej Ameriky. Zo začiatku nebola rozšírená po celom severoamerickom území a prvé masívnejšie premnoženie je zaznamenané až v roku 1859. A Európa? V roku 1877 ju našli v Nemecku v okolí Kolína nad Rýnom. Počas prvej svetovej vojny sa rozšírila ďalej a v roku 1935 sa už nachádzala na celom území Francúzska. Po druhej svetovej vojne postupovala ďalej, na Slovensko sa dostala z Maďarska. V súčasnosti je rozšírená po celom svete. Okrem zemiakov napáda paradajky, papriku, baklažán a ďalšie ľuľkovité rastliny.
Prečo sa pásavke tak darí? Má málo prirodzených nepriateľov. Vajíčka pásavky môže požierať lienka, medzi nepriateľov larvy pásavky radíme i húseničiare a niektoré bystrušky. Tým najväčším nepriateľom je zrejme človek so svojimi chemickými postrekmi.
Autor: ms
