Ľudia zbierali chrobáky a preklínali imperialistov
Na amerického chrobáka, ako sa hovorilo „mandelinkám“ – teda pásavke zemiakovej - sa organizovali doslova hony. Ľudia ich museli zbierať, tí bohatší vraj na zber prispievali aj financiami. Dnes ich po zemiakových poliach už nezbierame, najúčinnejšou obran
12. jún 2007 o 0:00 (ms)
Mandelinky - alebo pásavky zemiakové, ako správne nazývame pliagu zemiakových polí, prišli na Slovensko po druhej svetovej vojne. Roky rokúce sa o nich tvrdilo, že ich k nám priviezli Američania a aj preto ich prischol názov americký chrobák. Práve Američania, ako zákerní imperialisti, ich mali zhadzovať z lietadiel na naše polia. A skúsenosti ľudí tomu nasvedčovali. Kým pred vojnou nikto u nás o mandelinkách ani nechyroval, odrazu ich bolo všade veľmi veľa. Odkiaľ sa tak rýchlo vzali? Zrejme z oblohy! V päťdesiatych rokoch minulého storočia sa na mandelinky organizovali doslova hony. Komunistická propaganda mandelinky dokonale využila. Ľudí, obyčajne v nedeľu, nahnali na polia a tí zbierali a zbierali. A popritom, samozrejme, preklínali imperialistov. Bohatí gazdovia museli dokonca na zber mandeliniek prispievať peniazmi. Veď ako kulaci boli určite v spojení s imperialistami. Takže bolo správne, že znášali náklady na zber mandeliniek.
„Prvé pásavky zemiakové sa objavili po vojne. Ja si pamätám, že sme ich ako deti chodili na polia ručne zbierať. Zbierali sa dospelí jedinci, ešte predtým, ako nakládli vajíčka,“ povedal nám agronóm očovského poľnohospodárskeho družstva Šimon Škoviera. Podľa neho dokáže pásavka zemiaková podstatne zdecimovať úrodu zemiakov. Majú vraj svoju fázu žravosti a na zemiakovom poli zožerú takmer všetko. „Práve teraz je čas, kedy sú potrebné chemické postreky,“ dodal agronóm. Dôležité je správne dávkovanie. Keby sa postreky nepoužívali, úroda zemiakov by bola nižšia aj o polovicu. Rastlina, ktorej mandelinky obžerú listy, nedostáva toľko slnečných lúčov a rast sa zastaví.
Pásavka zemiaková pochádza zo Severnej Ameriky. Zo začiatku nebola rozšírená po celom severoamerickom území a prvé masívnejšie premnoženie je zaznamenané až v roku 1859. A Európa? V roku 1877 ju našli v Nemecku v okolí Kolína nad Rýnom. Počas prvej svetovej vojny sa rozšírila ďalej a v roku 1935 sa už nachádzala na celom území Francúzska. Po druhej svetovej vojne postupovala ďalej, na Slovensko sa dostala z Maďarska. V súčasnosti je rozšírená po celom svete. Okrem zemiakov napáda paradajky, papriku, baklažán a ďalšie ľuľkovité rastliny.
Prečo sa pásavke tak darí? Má málo prirodzených nepriateľov. Vajíčka pásavky môže požierať lienka, medzi nepriateľov larvy pásavky radíme i húseničiare a niektoré bystrušky. Tým najväčším nepriateľom je zrejme človek so svojimi chemickými postrekmi.
