Veď kvôli tomu do Kováčovej aj prišiel. „Aby som ľuďom ukázal, že sa to dá robiť aj na vozíku,“ dodal Zvolenčan Jozef Hudec. K práci s dlátom a drevom sa dostal až po úraze v dielňach NRC. Sám je síce vyučený stolár, no väčšinou sa venoval výrobe okien či dverí. „Niečo takéto som nikdy nerobil,“ doplnil a ukázal na drevenú sochu. Na vozíku je od roku 1995. Po páde na stavbe, sa mu život zmenil. „Chrbtica to nevydržala,“ dodal stručne k svojmu úrazu. Začiatky neboli jednoduché, život mu spestroval šport. Najprv začal hrať stolný tenis, neskôr basketbal a posledne sa venuje biliardu. Na športové hry chodí každý rok, niekedy aktívne ako športovec a niekedy iba tak pozrieť. Päťdesiatsedemročný Jozef žije napriek postihnutiu plnohodnotný život. Okrem športu stále pracuje. „Keď človek chce, vždy sa niečo nájde,“ doplnil optimisticky.
