19. jún 2007 o 0:00
Bojovali v sedemnástich disciplínach
Športové hry pacientov v Národnom rehabilitačnom centre Kováčová sa konali minulý týždeň už dvadsiaty raz.
(ms) Externý prispievateľ
Športové hry pacientov v Národnom rehabilitačnom centre Kováčová sa konali minulý týždeň už dvadsiaty raz. Na ich začiatku odovzdal zástupca sponzora symbolický a potom aj naozajstný kľúč od osobného auta, ktoré NRC dostalo. Športové hry pozdravili stíhačky zo Sliača, ako aj parašutisti z Očovej. Po všetkých oficiálnostiach otvorili devätnásty ročník športových hier tri výstrely z pištole. A potom sa na jednotlivých stanovištiach začalo súťažiť až v sedemnástich disciplínach.
„Zatiaľ som hádzala granátom a oštepom. Tieto disciplíny mi vybral človek, ktorý so mnou cvičil,“ informovala nás s úsmevom Paulína Bednaríková, ktorá prišla Podhoria pri Ladcoch. Potom sa opravila, že oštepom myslela šípky. Zastihli sme ju na chodníku v debate s rovnako postihnutou priateľkou. Obe sedeli na invalidných vozíkoch. A ako bola spokojná so svojimi športovými výkonmi. „Granát som dobre hodila a ani tie šípky neboli zlé. Na moje roky to bolo hádam dosť dobré,“ zasmiala sa pani Paulína, ktorej už ťahá na osemdesiatku. Na športových hrách sa zúčastnila prvýkrát, veď na vozíku nie je dlho. „Nohu mi odrezali vlani a keď sa mi to zahojilo, prišla som sem. Teraz mi rezali druhú nohu,“ dodala. Človek by za jej slovami čakal zúfalstvo a bôľ, no opak bol pravdou. Z jej slov bolo cítiť optimizmus. „Dobré je to aspoň takto, ešte sa môžem o seba postarať,“ dodala. A ako ukázali hry, môže aj športovať. Po celý svoj život pestovala iba jediný šport – prácu na záhradke. „No vidíte, na starosť som o nohu prišla,“ posťažovala sa sedemdesiatštyriročná Žofia Plichtová z Tisovca sediaca vedľa pani Paulíny. Dôvodom jej pripútania na invalidný vozík bola cukrovka. O nohu prišla pred dvoma rokmi. Obe staré ženy prežili svoje životy na zdravých nohách. Mladých na vozíkoch podporovali. „Musia sa držať,“ dodala pani Žofia. Podľa nej sa človeku, ktorý príde o nohy, najprv vôbec nechce žiť. Potom to prejde. „Nemôžeme sa proti tomu stavať, musíme žiť, pokiaľ to pôjde,“ doplnila s odhodlaním pani Paulína a po chvíľke dodala: „Veď keď to príde, tak pôjdeme.“
Pri všetkých ročníkoch športových hier bol riaditeľ NRC Myrón Malý. „Začiatky neboli najlepšie,“ priznal riaditeľ. Na športovanie neboli pripravení ani pacienti a k športu nebol vedený pred dvadsiatimi rokmi ani personál. Dnes je to o inom. Začínali iba s atletickými disciplínami, postupne pribúdali ďalšie. Lukostreľba, vzpieranie, plávanie... V súčasnosti sa počet disciplín ustálil na čísle sedemnásť. Každý rok obyčajne jednu disciplínu pridajú.
