Asi v piatej triede sme tri štvrtiny chalanov chceli byť šoférmi kamiónu. Neskôr ma začali baviť počítače.
Viete si dnes seba predstaviť za volantom kamiónu?
Pokojne. Šoférovanie ma baví, pre mňa je to relax. Nemám problém ísť autom aj na dovolenku a odšoférovať 1300 - 1400 kilometrov.
Kde najčastejšie dovolenkujete?
Posledné dva roky to bolo Toskánsko.
Čo by ste najradšej robili dnes, keby ste nerobili v bankovníctve?
Možno telekomunikačný biznis... V každom prípade niečo, kde by som sa mohol stretávať s klientmi.
Ale ako riaditeľ banky sa s nimi asi tiež často nestretávate.
Pozícia riaditeľa pobočky banky sa za posledné roky značne zmenila. Už to nie je niekto, kto má pri sebe dve sekretárky a vidí klienta raz za rok. Riaditeľ je dnes skôr akýsi “tímlíder”. Je zodpovedný hlavne za obchod a táto robota je práve o klientoch a klientských pracovníkoch.
Z akých predmetov ste mávali v škole hrôzu?
Z hudobnej výchovy. Napriek tomu, že moja mama je učiteľkou v hudobnej škole, v mojom prípade sa možno baviť len o hudobnom hluchu.
Aká hudba sa vám páči?
Rock, na ňom som vyrastal. Najmä z druhej polovice 80. rokov. Napríklad Ozzy Osbourne, ale na uvoľnenie si rád vypočujem aj Michaela Oldfielda.
Kto alebo čo vás naposledy najviac potešilo?
Mňa potešia rôzne každodenné okamihy. Napríklad, že mladšia dcéra dnes išla po mesiaci konečne do škôlky, pretože už je ako-tak zdravá. Že staršia, školopovinná dcéra pred tromi týždňami uspela v celoslovenskom kole francúzskej olympiády. Bola tretia.
Kde inde by ste chceli žiť?
Zvolen mi vyhovuje. Ak by som sa mal sťahovať, skôr by to bolo z nevyhnutnosti, napríklad kvôli práci. No asi by som nemal problém bývať niekde smerom na západ. Možno aj v Čechách. Keďže sme Česko-slovenská obchodná banka, stále sme s Českom prepojení. Aj manželkina materská firma je česká firma, takže často chodíme do Čiech. Viem si však predstaviť pokojný dôchodok v Toskánsku.
Vaše záľuby?
Plávanie, v zime lyžovanie, ale nie je to hobby, ktorému sa venujem pravidelne každý týždeň.
Varíte?
Určité typy jedál. Baví ma napríklad “barbecue”.
Teda grilovanie a opekanie. Pri sporáku v kuchyni nie?
Ojedinele, keď musím niečo nachystať dcéram. A ešte rôzne šaláty, tie robím celkom rád. Ale na ostatné je skôr manželka.
Váš životný sen. Splnil sa?
Vždy sú nejaké sny, ale áno, do istej miery sa mi splnili. Z hľadiska rodinného života jednoznačne. Z hľadiska pracovného... Nikdy som nesníval, že budem riaditeľom pobočky, takže to beriem skôr ako realitu.
Má riaditeľ banky aj voľný čas?
Niekedy dokonca viac ako môj klientský pracovník cez pracovné dni. Do istej miery je riaditeľ pánom svojho času. To, ako si ho zorganizuje, je na ňom. Samozrejme, keď je potrebné, ostanem v práci aj dlhšie, ale tento post nie je to o tom, že každý deň robím dvanásť hodín.
Nájdete si voľný čas aj na knihu?
Občas, pretože teraz je zo mňa otec a venujem sa hlavne deťom. Mladšia dcéra má tri roky, takže jej zvyknem čítať rozprávky.
A ktorá je vaša najobľúbenejšia kniha a autor?
Napríklad Pán prsteňov. To však bolo ešte počas mojich prvých rokov na univerzite, dávno predtým, ako dielo sfilmovali.
Najobľúbenejší film a herec?
V posledných rokoch sú to jednoznačne české filmy a popri takých hercoch ako Polívka či Donutil je to už zosnulý Boris Rösner.
Ako by ste charakterizovali sám seba?
Logicky uvažujúci, praktický, možno aj dosť komunikatívny.
Ktorá vlastnosť vám komplikuje život?
Do istej miery introvertnosť. Pre bankového pracovníka je typický extrovert, introvert sa viaže skôr k umeleckým povolaniam. Niekedy je to preto o určitom vnútornom boji.
Čo považujete za najväčšiu vzácnosť?
Život. Život samotný, aj jeho vznik. Bol som pri narodení svojej dcéry, ktorá prišla na svet asi o jedenástej dopoludnia, no nikdy som nebol večer taký unavený ako v ten deň.
Muži sa desia možnosti absolvovať pôrod so svojou partnerkou. Ako ste to zvládli?
Dobre, neodpadol som (smiech). S manželkou sme sa zhodli, že to bolo dobré rozhodnutie pre jedného aj druhého a že to prospelo k hladšiemu priebehu pôrodu. Ale poznám niekoľkých priateľov, ktorí sa zaprisahávali, že budú čakať za dverami, ale na pôrodnú sálu nepôjdu.
Autor: moj
