Keby boli v Bratislave…

Národné rehabilitačné centrum (NRC) v Kováčovej už poznalo stovky zlomených osudov. Pre mnohých ľudí je možno jedinou nádejou do budúcnosti. Keď sa život človeka doslova v sekunde zrúti, keď sa mu už nechce ďalej žiť... Kde sa však nachádza NRC v súčasnos

Kováčová – To však nie je pravda. Podľa riaditeľa NRC Kováčová Myróna Malého je najväčšou nevýhodou NRC to, že sa nachádza v Kováčovej a nie napríklad v Bratislave. „Keby sme boli v Bratislave, tak je z nás špičkové centrum, ako Národný onkologický ústav alebo Ústav srdcovo-cievnych chorôb. Lenže NRC je ďaleko od hlavného mesta a keď ministerstvo delí nejaké finančné prostriedky, tie skončia maximálne niekde pri Trnave. Na stredné alebo východné Slovensko sa nedostanú. Na druhej strane nedokážeme stráviť štyri dni do týždňa na ministerstve, lobovať, vyhľadávať poslancov... Ministerstvo by si malo uvedomiť, že je tu ústav, ktorý má určitú prioritu a za dvadsať rokov svojej existencie nemal žiadne dlžoby. Kým ostatní v rezorte zdravotníctva si dlhy mohli dovoliť a každá nová vláda ich oddlžila, nás potľapkali po pleci so slovami: Ste dobrí, robte to tak ďalej! Ibaže donekonečna to nejde,“ odpovedal nám riaditeľ Myrón Malý. Podľa neho sa už vlak pohol a z NRC začínajú odchádzať lekári, fyzioterapeuti a aj zdravotné sestry. Nemôžu im dať viac - iba toľko, na koľko majú, a tak si hľadajú lepšie platené miesta.
„Veľakrát, keď sa vrátim z Bratislavy, musím si položiť otázku: načo som tam vlastne išiel? Veď keby sme my mali intenzitu práce takú ako niektorí úradníci na ministerstvách, tak už dávno neexistujeme. Veď oni majú na odpoveď aj mesiac. Ďalšie termíny zasa dvoj- i trojmesačné,“ dodal riaditeľ. Rehabilitačné centrum navyše „držia pod krkom“ aj zdravotné poisťovne. „Sú nervózne kvôli tomu, že všetci chcú ísť k nám. Treba sa však nad tým zamyslieť, veď pacienti môžu ísť aj do kúpeľných zariadení, kde majú častokrát lepšie ubytovanie a dokonca aj nejakú zábavu. Keď však poisťovne porovnávajú kúpeľnú liečbu so špecializovanou - rehabilitačnou liečbou u nás, je mi z toho smutno. Verím, že sa časy zmenia. Nie som prehnaným optimistom, no na druhej strane ani pesimistom. Veď úspešne prežívame už trinásteho ministra zdravotníctva,“ dodal riaditeľ NRC s úsmevom. Úsmev, ten bol namieste. Vonku práve prebiehali športové hry pacientov, pre ktorých bolo práve rehabilitačné centrum bránou do ďalšieho života. Ich spokojnosť bola zadosťučinením a možno i odmenou…