Záhradka namiesto krčmy
S pestovaním ruží začal v roku 1974. Pred piatimi rokmi svoj záujem upriamil i na muškáty a hrozno. „Toho mám v záhradke dvadsaťtri druhov,“ doplnil. Načo je mu toľko rôznych druhov hrozna? Prečo nepestuje jednu - dve odrody? „Je to môj koníček, mám to namiesto krčmy,“ zasmial sa. Päťdesiat koreňov staršieho a k tomu ešte asi štyridsať koreňov mladšieho viniča. Tento rok vraj hroznu nepraje, mrazy dosť veľkú časť zničili. Našťastie, nevyhynulo všetko. „Ostalo približne tridsať percent,“ dodal pestovateľ. Z hrozna víno nerobí, väčšinu rozdá. Kedysi mal ovocný sad, potom ho predal aj s chatkou, ktorá bola pri sade. Vo všetkom, čo robí, je precízny. Všetko si zapisuje, všetko pekne označí. Aj preto vie, že za svoj život napríklad zasadil stodvadsaťšesť ovocných stromov. V neveľkej záhradke pri dome mu popri hrozne a kvetoch už veľa miesta neostáva. A tak pestuje už len trocha mrkvy, cibule, petržlenu...
Zakvitli skôr
Záhradke venuje veľa času. Vlastne každú voľnú chvíľu. A ruže sú vášňou, náročnou vášňou... Dôležité je pri nich hnojenie, časté kosenie trávy pomedzi ružové kríky a tiež trhanie buriny. Krása kvetov by nevynikla v zanedbanom prostredí. Popri tom treba obstrihávať. „Ale na jar, nie na jeseň. Potom by mohli zamrznúť,“ upozornil na dôležitú skutočnosť J. Beňov.
Ruža vydrží vo váze päť dní, v záhrade na koreni ruže kvitnú asi päť týždňov. „Keď ruža odkvitne, tak ju v tom zhybe odlomím. Nečakám, kým sama odpadne,“ doplnil pestovateľ. Takto sa vraj skôr dostanú živiny do ďalších kvetov. Prvé ruže zakvitnú obyčajne v polovici júla, tento rok prišli slnečné dni skôr, preto aj ruže kvitli v predstihu.
Čerpadlá a fotoaparáty
Okrem pestovania ruží má Ján Beňov blízko aj k fotografickej technike. Asi pred dvoma rokmi začal zbierať staré fotoaparáty a dnes vlastní celkom zaujímavú zbierku starých fotoaparátov. Väčšina z nich je plne funkčná. Napriek množstvu fotoaparátov sám nefotografuje. „Keď som bol mladý, tak som mal aj menšiu fotokomoru. Teraz na to nemám čas,“ doplnil. Má päťdesiatsedem rokov a ako sám povedal, už sa teší na dôchodok. Je stále zamestnaný a popri práci má ešte aj živnosť – opravuje čerpadlá. S nimi sa zaoberá už tridsaťdva rokov. Náhradné diely na staré čerpadlá sú však veľmi drahé a rozdiel medzi opravou a kúpou nového čerpadla je okolo šesťsto korún. Aj preto dáva na svoju robotu dvojročnú záruku a nie šesťmesačnú, akú by mal dať podľa zákona. Pokiaľ vraj motor nezhorí, tak sa čerpadlo vždy oplatí opraviť a môže slúžiť aj ďalších tridsať rokov. Na rozdiel od nových a lacných čerpadiel, ktoré sú plné plastov. Oprava čerpadiel však nevynáša. Kedysi, keď po rozpade spoločného štátu začínal so živnosťou, opravil osemdesiat, i sto čerpadiel ročne, teraz je ich neporovnateľne menej. Vlani napríklad opravil tri čerpadlá a tento rok mal iba päť zákaziek.
Medzi železom a jemnými lupienkami ruží, medzi čerpadlami a krásnou záhradkou... Že je takýto život celkom reálny, o tom sme sa presvedčili sami.
Autor: ms
