18. júl 2007 o 15:22
Každý bič plieska na konci
Kedysi boli biče neodmysliteľnou súčasťou pastierskeho života. A možno sú aj dnes. Naučiť sa plieskať bičom však stále túži nejeden mládenec. Najmä, keď vidí, ako šikovne dokáže s bičom narábať človek, ktorému ťahá na deväťdesiatku.
Až nepríjemným bol zvuk plieskajúceho biča. A preto budil rešpekt. Starý majster niekoľkokrát zaplieskal a potom odovzdal bič do rúk statného zvedavca. Ten sa snažil ako vedel, no napriek tomu, že robil všetko rovnako, ako pred ním starý pán, bič neplieskal. Akoby bol zakliaty. Po niekoľkých márnych pokusoch skončil, veď jediným výsledkom bola boľavá noha, po ktorej si švihol. „Zastavujú sa najmä starší. A spomínajú, že ich starý otec mal takýto korbáč. No sú aj šikovní mladí chlapci, ktorí vedia plieskať korbáčom,“ povedal nám výrobca bičov Ján Reis z Prievidze. Pri stánku na okraji jarmoku remesiel, ktorý bol počas folklórnych slávností v Detve, sa naozaj najviac plieskalo. Neveľká tabuľka nad zavesenými výrobkami, prevažne z kože, hovorila, že práve tu je škola plieskania bičom. Ako dlho trvá vyučovanie v takejto škole? „Niektorí majú na to viac daností a naučia sa hneď plieskať. A ten, čo takéto sklony nemá, si párkrát šibne po zadku a potom mu to ide lepšie,“ dodal s úsmevom výrobca bičov. Bič vraj môže byť pre človeka poriadne nebezpečný. Všetky biče, ktoré boli v stánku v Detve, robil sám Ján Reis. Biče sa líšili výzdobou i dĺžkou. Aký dlhý by mal byť správny bič? Vraj je to rôzne... „Najdlhší bič je bačovský. Na salaši sú totiž tri druhy bičov, alebo, ak chcete, korbáčov. Bačovský má navyše tri bombule. Valasi majú menšie biče s jednou bombuľou. Najmenšie biče majú honelníci,“ vysvetlil výrobca. Bič plieska na konci, zdrojom zvuku je takzvaný šugieľ. Česi majú preň výstižnejší výraz – práskačka. Vyrobiť bič nie je jednoduchá záležitosť. Najprv si výrobca musí zohnať materiál a narezať ho. Koža, ktorá padne na zem, je stratou. „Sú ľudia, ktorí ochotne dajú to, čo za bič pýtam, iným sa to zasa vidí priveľa,“ dodal výrobca. Zákazník za bičom nevidí celé hodiny práce. Povie si: kúsok dreva a trochu kože za taký peniaz? A je po obchode! Skutočnú hodnotu biča by zistil vtedy, keby si ho vyrobil sám. Na folklórne festivaly a rôzne jarmoky chodí Ján Reis pravidelne a podobných debát zažil veľa. Začal, keď odišiel na dôchodok. Zaujímavé je, že prvý bič urobil, dnes osemdesiatsedemročný remeselník Ján Reis už v detstve. Ako deti vraj nemali veľa hračiek, počítače už vôbec nie... A tak sa učili robiť rôzne výrobky.
Autor: ms
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
