18. júl 2007 o 15:25
Betlehem je jeho snom
„Otec stružlikal, tak to chytilo aj mňa. Už ako malého chlapca. Vždy ma to ťahalo k drevu...“ hovorí Ján Palovič. Vyskúšal si tesárčinu, aj prácu pri ovečkách - ako valach i bača.
Rado Vrbovský Externý prispievateľ
Ján Palovič je známy ako výrobca črpákov. Populárne sú aj jeho drevené plastiky. Vystavené sú i v múzeách vo Zvolene či v Martine. „Pidlikal som s nožíkom“ – hovorí – „a zrazu som videl – toto by mohla byť ovca, toto pes, toto medveď. Prišlo to akosi samé…“
Ján mal dobrého učiteľa. Nielen vo svojom otcovi (u Palovičovcov rezbárčili celé generácie) ale i v Ondrejovi Madošovi, vynikajúcom ľudovom majstrovi, hudobníkovi, ktorý si zahral i vo filme Rodná zem. Zahral si tam doslova – pískal na píšťale. Pre Jána Paloviča sa drevo stalo poslaním. Prirástlo mu k srdcu. Chodil na drevársku školu, drevárske učilište v Liptovskom Mikuláši. Niekoľko rokov robil tesára, potom prešiel k ovciam. Hoci už nepasie, tak si valašský a bačovský život zamiloval, že si za domom postavil pravú bačovskú kolibu.
Ako vzniká črpák
Možno si niekto povie: Kúpiť črpák? Aký problém! Stačí zájsť do obchodu...
Také jednoduché to nie je. Medzi črpákom a črpákom je rozdiel. Aj laik, keď sa lepšie prizrie, vidí, keď je črpák vytočený na stroji a rúčku má vystružlikanú priemyselne. Pravý črpák? Každý je originál. Najprv musíte vyrobiť puterku, teda samotnú nádobu. Na to je najlepší klát z čerešne, slivky, orecha, prípadne jelše. Ale pozor! Klátik musíte rozkálať. Keby ste začali hneď do neho dlabať, drevo by sa štiepilo. Až keď máte štvrtinku klátika, okrešete ho na takú veľkosť, aký veľký chcete mať črpák, vyhladíte a môžete dlabať. Kým nevznikne puterka. Potom v nej musíte vyrezať ryhu na zapustenie dna. Dno rezbár vyrába z duba alebo červeného smreka. Čerešňou na torte je rúčka s vyrezávanou ozdobou. Podľa nej poznáte skutočného majstra. Motívy sú rôzne. Bača s ovcami, bača so psom, píšťalkár, fujaráš s ovečkami... Pre Jána Paloviča nie je problém vyrezať rúčku na objednávku – aký motív si kto zažiada. Ale aj tak, najvzácnejšie črpáky sú zo svora. Svor, ako sme vyrozumeli, je peň, ktorý po spílení stromu ešte žije a obrastie spílené miesto. Drevo tak dostane zvláštny tvar a unikátnu kresbu. Keď sme sa rezbára opýtali, koľko črpákov už vyrobil, prevrátil oči: „Ktože by to počítal? Najmenej sto!“
Robil aj formy na oštiepky
Ján Palovič nevyrezáva len črpáky. Vyrezáva všetko, čo je potrebné na bačovský život. Napríklad formy na oštiepky, hoci tvrdí, že tie najkrajšie má ešte od otca. Urobil už aj fujary, valašky, píšťalky. No a plastiky. Vyrezal postavu Detvana, Jánošíka... Pochválil sa so súsoším z jedného kusa dreva, ktoré predstavuje matku s deťmi a gazdu, ale i s figúrkami, ktoré pripravuje do betlehema. „Už mám kráľa, Pannu Máriu, aj ďalšie postavičky. Ale ešte mi toho veľa chýba...“ Priznal sa, že vyrezať celý betlehem je jeho životným snom. Raz si ho určite splní.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou